prečítať -a dok. čítaním absolvovať: p. list, knihu, noviny
prečítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.
čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vnímať zrakom text, príp. ho nahlas reprodukovať: č. knihu, noviny, elektronickú poštu; č. pomaly, zreteľne, plynule; celý večer som si čítala; informačné, dôkladné, opakované čítanie; pustiť sa, zahĺbiť sa do čítania; našu stránku práve číta 28 návštevníkov; príbeh je taký pôvabný, že sa číta na dúšok; č. noty poznať ich; č. korektúry kontrolovať, opravovať, dopĺňať text v procese prípravy do tlače; liečebné čítanie podporujúce priebeh liečenia a uzdravovania; čítanie na pokračovanie rozhlasová relácia približujúca umelecké dielo po častiach; čítané správy bez zvukového, obrazového záznamu oznamovaných udalostí; čítaný reklamný oznam len prečítaný redaktorom; Vždy budú ľudia, ktorých koníčkom bude čítanie kníh. [NP 1995] 2. (čo (komu); z čoho/v čom/na čom) ▶ zisťovať z vonkajších prejavov človeka, poznávať, domýšľať sa: č. niekomu z očí, v očiach; č. z tváre; č. na nose; čítala mu na tvári strach; č. niekomu myšlienky, z duše dovtípiť sa, čo si myslí □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pier 3. (čo; z čoho) ▶ niečo nejakým spôsobom vnímať, hodnotiť, interpretovať: pravidlo sa dá č. dvojako; spôsob čítania situácie; vedieť č. mapu vedieť sa orientovať podľa nej; Postupne sa učí čítať z črepov, už vie oceniť ich význam a hodnotu toho, čo nám zostalo po predkoch. [V. Ferko] 4. (čo; ø) ▶ hmatom vnímať význam znakov bodového písma: č. bodové písmo; v čítaní Braillovho písma urobil veľké pokroky 5. inform. (čo) ▶ zachytávať rozličné impulzy, znaky, značky, obrazce, kódy, analyzovať a spracúvať ich: č. záznam disku; č. informácie z pamäte počítača; prehliadač číta dokumenty; čítanie magnetických kariet; čítanie dát z CD 6. (z čoho) ▶ hádať životné osudy podľa istých znakov, predpovedať, veštiť: č. z hviezd, z ruky, z dlaní, z kariet 7. hovor. (čo) ▶ zisťovať počet, množstvo; počítať, rátať: č. peniaze; Naráža pivo, do chladničky ukladá malinovku a s obľubou číta poháre a poháriky. [P. Kováčik] ◘ fraz. hovorí, akoby z knihy čítal smelo, múdro; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel; čítať niekomu levity dohovárať mu; za bieleho dňa hviezdy čítať leňošiť ▷ opak. čítavať -va -vajú -val; dok. k 1 – 5 ↗ prečítať, k 6 ↗ vyčítať, k 7 ↗ sčítať
čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)
1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru
● hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;
2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.
3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)
● žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;
opak. čítavať, -a, -ajú;
dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať
prečítať, -a, -ajú dok. (čo)
1. prejsť zrakom čítajúc: p. list, knihu, noviny, román, báseň; Berie do ruky karty, aby prečítal ich obsah. (Tim.)
2. zastar. spočítať, zrátať: Pán farár poprechodil sa po poli, prečítal hŕbky. (Vans.);
nedok. prečitovať, -uje, -ujú
prečítať, čes prečíst dk 1. čo čítaním sa oboznámiť s nej. textom al. dielom od začiatku až do konca: prossime teda mudreho a opaterneho pana richtare, ze milostiwe (list) precytate a s toho prawdu opacyte (D. STREHOVÁ 1600); kontrakt tolyko nachytre swedek prečzytal (MARTIN 1674); prečital sem mnohých (autorov), ktery proti wjre rimskeg katolickeg psali (SPa 1716); omnium artium scriptores pervolutavit: wssecky knihi prečjtal (KS 1763); gestli hned neco nerozumyss, gesste dwa, tri, čtiri y ssestkrat prečitag (LU 1775) 2. komu, pred kým, kde čo dať na známosť obsah napísaného al. tlačeného textu, zreprodukovať niečo čítaním; predčítať niekomu niečo: pristupil gsem pred banske mesta a tam gsem wassu odpoued dal preczisty (B. BYSTRICA 1596); powinosty pri počatku gedneho každeho roku obci sa precitat magu (NJ 1786-88); (notár) wssecky curensy a rozkazy k cechu a k remeslom prinaležegjce každy qvartal ma hlasyte prede wssemy prečitati (CA 1791); tento rozkaz sl. wrchnostj masarom hnedky prečytagte (Kur 1792) 3. dokázať čítať niečie písmo: obzlastni pisar agi zle písmo precita (LADCE 1772) 4. čo spočítať, zrátať niečo: wydel sem zastup weliký, ktereho žadny prečitat nemohl (SK 1697); pekalou, ktere sa magi prečitat gesste (JELŠAVA 1719); prečytagme kolik w meste, kolik w osadach lidu máss (PT 1778) F. skoreg bis prečytal hwezdy ay prasski zemske, gako bys wislowil slussne radosti nebeske (GŠ 1758); -avať, prečitovať ndk k 1: knihy a djly, gegichžto registry sotwa prečjtawa pan (KoB 1666); perlego: prečjtugem, náskrz, dokonca čjtam (KS 1763); tento zakon častokrát prečitug a skrzewa neho žiwot swúg pilno wypitug (BlR 18. st) o Theodosiusowy se pisse, že často listy a ynstancie k sebe dane ani neprecitawal, ale hnedki podepsawal (MK 18. st); k 2: kazdi czechmajster powinen bude kaszdi stwrt roka articule preczituwat, abi kaszdi wegyel, jak sa ma zadrsawat (TOPOĽČANY 1757); muž na obecny rynek gse priwody, wistupek zrady od hlásnika gse prečituge, prawá ruka na klát gse klade (PeP 1771); k 4: nech (deti) wecy, kolik gest gjch, prečytugj (BZ 1749)