prax -e ž.
1. cieľavedomá činnosť človeka, kt. mení skutočnosť; aplikácia teórie v živote, op. teória: spojenie teórie a p-e; uplatňovať poznatky v p-i
2. bežný spôsob konania, postup: p. pri vybavovaní žiadostí
3. činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu: ísť na p. do výrobného podniku; pedagogická p. poslucháčov
4. činnosť v istom odbore vôbec: podmienkou prijatia je dvojročná p.; školská, lekárska p.
5. zručnosť, zbehlosť, skúsenosť: mať, získať p. v niečom
● taká je p. tak je to zaužívané
prax -xe -xí ž.
prax -e ž. ‹g›
1. konanie, správanie, pôsobenie človeka al. spoločenských skupín, ktorého výsledkom sú nejaké zmeny v predmetnom svete (op. teória): uplatniť teoretické poznatky v p-i; hovor. v p-i to znamená, že… v skutočnosti, prakticky
2. (bežný, zabehaný) spôsob konania, postup: bežná p. je, že… ; zaviesť novú p.
3. realizácia určitého úkonu al. činnosti ako cvičenia na zaučenie, získanie zručnosti a pod.: ísť na p., byť na p-i; ped. odborná, pedagogická p.
4. činnosť v určitom odbore, prípadne vykonávanie slobodného povolania: dvojročná p. v odbore; vykonávať lekársku, advokátsku p.
5. skúsenosť, zručnosť, zbehlosť
cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej al. telesnej činnosti • zručnosť • obratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosť • zbehlosť • prax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, prax • hovor. fortieľ: robil to s fortieľom • rutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením
činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť • práca • robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty • zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax • aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita • dielo: pokračovať v diele • kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var
2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod stroja • beh: zabezpečiť beh podniku • prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky • práca: práca nôh • funkcia: dobrá funkcia obličiek • pohyb: uviesť motor do pohybu
prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznania • kniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzus • zvyk • obyčaj • zvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj
2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť
skúsenosť poznatky získané cieľavedomou činnosťou • empíria: poznať niečo zo skúsenosti, z empírie • prax: získať prax v niečom • autopsia (vlastná skúsenosť)
prax, -e ž.
1. cieľavedomá činnosť človeka, ktorá mení predmety a javy skutočnosti; aplikácia teoretických zásad a pravidiel nejakého odboru ľudskej činnosti v živote: lekárska, učiteľská, vedecká, súdna p.; vzťah teórie a p-e; uplatniť niečo v p-i; Štúr chcel svoje ideály vidieť hneď v praxi. (Hurb.);
filoz. súhrn foriem spoločenskej činnosti, ktoré menia materiálny svet
● taká je p. tak je to zaužívané;
2. skúsenosti získané stálym vykonávaním niečoho, v zamestnaní, v povolaní; zbehlosť: mať v niečom p. získať, nadobudnúť p. v niečom;
3. zaúčanie sa v podnikoch al. v závodoch pre budúcu samostatnú prácu: letná p. študentov; ísť, odísť na p. (do p-e); Otec ma poslal na prax. (Jégé)
prax ž lat aplikácia zásad v nej. odbore ľudskej činnosti: praxis ted se predklada w textu dnessnjho sw. ewangelium (SP 1696)