prax -e ž. ‹g›
1. konanie, správanie, pôsobenie človeka al. spoločenských skupín, ktorého výsledkom sú nejaké zmeny v predmetnom svete (op. teória): uplatniť teoretické poznatky v p-i; hovor. v p-i to znamená, že… v skutočnosti, prakticky
2. (bežný, zabehaný) spôsob konania, postup: bežná p. je, že… ; zaviesť novú p.
3. realizácia určitého úkonu al. činnosti ako cvičenia na zaučenie, získanie zručnosti a pod.: ísť na p., byť na p-i; ped. odborná, pedagogická p.
4. činnosť v určitom odbore, prípadne vykonávanie slobodného povolania: dvojročná p. v odbore; vykonávať lekársku, advokátsku p.
5. skúsenosť, zručnosť, zbehlosť