pravo p. pravý
právo s
1. spravodlivosť, objektívne hodnotenie skutkov vyplyvajúce zo zvykov a z etických a právnych noriem istej spoločnosti: my wam chczeme posluzyty a jak prawo sprawodljwe w swetie gest, chczeme wykonat (HLOHOVEC 1562)
2. súhrn správnych predpisov, noriem, právne povinnosti, zvyklosti, nariadenie, zákon: na nesmyslných a bláznivých nemá býti žádné prawo (LIPTOV 1551); nasie prawo tag wkaziugie, zie ten mussy placzicz, ktery dluzen gest (MARKUŠOVCE 1565); jeden každy, ktery se v tichto sedem kralovskich slobodnich banskich mestech posady a obidly, žadne czuczie a nezname prava a običzege naproty takovim mestum nema dnu uvoczuvaty (KREMNICA 1619); kdo ostry meč, aby druhého ranil a zabil, ten wedle práwa a zasluhý od wrchnosti neb na messci aneb na ťele trestan bywa (SK 1697); čo sa w práwach ustanowi, dobre gest wedeťi, abis potom w twogich činoch weďel sa držeti (GV 1755); legislator: ustanowitel práwa, zákona; lex: zákon, práwo; statutum: narjzeni, ustanoweni, práwo (KS 1763); kde wetssj kriwdy se dějj, jako w tech mjstech, kde se práwo sem tam natahuje, a jen penjze laudj a wydjraj (ZS 1795)
L. jura conjugialia: práwa manželské (KS 1763) predpisy, upravujúce právne vzťahy medzi manželmi; božské, sväté p. náb desať príkazov, daných Bohom, desatoro: kelyo prikazov jeszt u prave boszkém? Desetz (MCa 1750); pred szobu trimám rozkazi jeho (Boha), nye postupim jeho sveté pravo (DŽ 1752); zemianske p. súhrn privilégií vyplývajúcich z príslušnosti k zemianskemu stavu: pro potwrzeni lepssy a staleyssy, ano y sweho zemanskeho prawa pro wystrahu buducy, tento list daly sme psaty a nassy peczety potwrdity (ZVOLEN 1567); ten sprosty člowek, který zemansku, neb esste z wětssyho stawu osobu sobě pogal, proto nenj zemanem učinen, aniž práwa zemanské nedostáwa (SlK 1766-80); banské p. súhrn noriem, predpisov, týkajúcich sa baní: kdo takowym spusobem jse z jednej bane do druhej prebije, takowy ma ohlas dat, jako pravo banske prikazuje (MB 1759); dedičné p. súhrn noriem, predpisov a zvykov, upravujúcich právne vzťahy medzi dedičmi: otec dnessního Wendelina swateho bil kral w zemj Sskotskeg, y mel kralem po otcoweg smrtj w teg kragine Sskotskeg gistotnie zostatj, nebo prawem dedičnim mu prisluchala (KT 1753); mestské p. súhrn noriem, predpisov a zvykov, platných na území mesta: wladarz ten duom k swyma rukama przival a ku poslussenstwij prawa miestskeho iako dolnij a hornij sused w te obcze (ŽK 1479); oslobodiť, vyňať koho z, od p-a dať výnimku z právnych predpisov: vložylo gnimi gest dale, aby taky, ktery se od prawa poctyweho wynnyme, ma čas do triceteho dne zase se dnu kupit (ŠTÍTNIK 1610); liber a legibus: oslobodeny od práwa (KS 1763); na instantij strany zalobny to se stane, czoz poradek prawa vkazowati bude (TRENČÍN 1579) právne predpisy; perrumpere leges: prestúpiti práwa (KS 1763) porušiť zákon; p-om, podľa, vedľa, poriadkom p-a; vedľa pobehu p-a podľa právnych predpisov, právnou cestou, zákonne, legálne: gma tu sskodu platiti podle prawa; pan ma tu sskodu platiti wedle prawa (ŽK 1473); abychme wedla prawa nassieho, czo by na neho (spolususeda) prinalezelo, oppatreli a gemu s toho statku diel wydali (ŽILINA 1572); mudry a oppatrny muž Thomass Ssrot oswečowal se na materiznu, kteru chce časem swym od Girika Wlkoninskeho poradkem prawa wyhledawati (RUŽOMBEROK 1605); Katharina Srnka, manzela sweho poradneho nemagicze gis po druhíkrat smilstwe postizena gest, pro takowy sodomiczky hrich wedla pobehu prawa abi potrestana bila (S. ĽUPČA 1731); podviazať koho s p-om zaviazať niekoho právnymi predpismi: kdyz czlowiek wypogczi zbozij, z prawem gma sie geho podwazat (ŽK 1473); že by (rychtar) ku králi lásku jměl po svobodě človiečieho prawa; a pakli bude ten, což pokoj lámal, jatý v tem skutku, popraví na něm po pokojném prawie (ŽK 1473) podľa zákona
F. demersae leges opibus: penjze kazá prawo (KS 1763) o úplatkoch
3. právny nárok, oprávnenie, právomoc: ktoz swe prawo prestupil, bud zlodiegstwim anebo lupezstwim a nagdu pod nim puolcztwrta penize, gde gemu o ruku a nemuoz wiecze cztij gmieti (ŽK 1473); ani on Martin, ani geho deti, ani priatele žadne k nim prawo nemožu gmiti (JELŠAVA 1597); slichal fatens, že na yakekolwek zniknute prawa společne cele bratrstwo, totyžto yak dolneg, tak horneg curij, yednako wždicky nakladalo (MEDVEDZIE 1721); satura lex: plné práwo (KS 1763); hovorí Marya: zanechawam dedictwy memu stryčnemu bratru, z celym mne prisluchagjcym prawem (WZ 1797)
L. vyše p-a viac, ako je zvykom, ako sa sluší, veľa: nadawal wisse prawa (JELŠAVA 1602); zradne szercze mas vise prava, falsujes mnoho, zostany zdrava (CPM 1768); do nebezpečenstwy gse uwaluge wisse práwa podzbudeny duch (PT 1778); vedľa p-a, po, v p-e podľa právneho nároku, ako sa patrí, oprávnene, spravodlivo: ktery czlowiek wedle prawa swuog ziwot ztrati, geho blizssi przitelkynie wezme geho erb (ŽK 1473); (dedič) wyznal, že takowu swu othininu anebo statky wseczky w prawu požiwa (JELŠAVA 1569); my pak gemu sme nemohly po prawe vczinity, pro tu priczinu, že newieme, kterim spusobem od Wassych Mylosty se wysprostyl (HRADIŠTE 1576); prvorodené p. právne nároky, vyplývajúce z titulu prvorodeného (podľa Mojžišovho zákona): poweďel Yákob: prodág my prworozene práwo twé (KB 1757); dať p. komu, transformovať p. na koho preniesť na niekoho právne nároky a povinnosti: pan Peter hrabie dal panv Zygmundowi Kaffumkowi prawo swe (BRATISLAVA 1515); bratia familiae Alman panom bratrom famílie Nemes rowne wecžite pustily a swoge prawo tam sucze na nich transferowaly (s. l. 1663); hľadať p. dožadovať sa uplatnenia právnych nárokov: kdo bude hledaty prawo w meste, wzdicky ho tu nayde (BÁTOVCE 1589); opáčiť p. preskúmať právny nárok: prawo nemuož opaceno bytt potad, pokud od tych dobrich lidy mely ssaffowany swedomy wydatt (D. DEVIČANY 1592); stratiť p. prísť o právny nárok: (k predaju domu) ponewadz Peter Swatko a Anna y Babusse k tomu nicz nemluwili, prawo swoyge stratili (LIPTOV 1561); osobovať si, mať p. do čoho, k čomu mať právny nárok na niečo: a tak zatym guž ani Matheus, ani geho synowe do domu a k zemy y k lukam nemagu zadneho prawa (JELŠAVA 1604); nemass žadneho prystupu, ani prawa do neho (kralowstwa nebeskeho) (AgS 1708); když y Martin prawo do neg (do lúky) sebe osobuge, tehdy powinen bude Ondregowi fl 9 položit (PONIKY 1798)
4. súdna inštancia, inštitúcia s právomocou súdiť a vynášať rozhodnutia právneho charakteru (napr. magistrát mesta, obecná rada), súd: o tom, kdoz nechcze przed prawem odpowed dati (ŽK 1473); ya Ywaniss, prissel sem pred prawo za syna sweho rychtarstwy Lawrincza (LIPTOV 1509); Benedik Markusch kupil poriadne pred prawom sebe y swym potomkom na erek stuol mesersky (JELŠAVA 1595); prawo nachaza Dura Charapku ze dwuch pryčyn na winne (S. ĽUPČA 1603); kdi s prawa ta wec winde a gak prawo uzna, toho bude y plac y winica (KRUPINA 1685); kteru recognitiu možem kdekolwek a pred jakimkolwek prawom wedla spasitedlneho swedomja meho potwrdit (URMÍN 1758); petitorium judicium, quo dominium rei perpetuum perseqvimus: práwo, súd (KS 1763); appello: odwolati k neywyssymu prawu (AP 1771)
L. p. dediny, dedinské, mestské, orsácke, stoličné, zemské p. súdna inštancia s právomocou pre dedinu, vidiek, mesto, stolicu, krajinu: toto dokonani potwrzeno prawom orsaczkym y aldomassem (BÁTOVCE 1618); dominnus exponens newinnost tehože nyekedy poddaneho sweho hagicze, takowich mordarow wihladatj a protj nim nalezitym prawem zemskim pokraczowatj miny (DOBRAŠOV 1643); kdi magu pru, gak mecy sebu, tak y z ginimi, k prawu dedinskemu se uženu (s. l. 1663); wje-li swedek, že bi tiže predgmenowane osoby, slobodniczy k prawu dediny teg prinaležely (s. l. 1663); civitus: mestské práwo (KS 1763); zemianske p. súdna inštancia s právomocou súdiť zemanov: pan geho Milosti prawo zemanske osadil (LIPTOV 1549); cudzie p. inštančné nepríslušný súd: kdez geden czlowiek druheho w czuzem prawie obzaluge, gyz se znamena, kdez to geden czlowiek druheho obzaluge w czuzyem prawie a gestli przynese geden druheho w sskodu a bude potom obzalowan, dobude na niem swuoy osud (ŽK 1473); plné, úplné, zúplné p. súdna inštancia s plným počtom členov: oznamugeme Wassym Milostem, že oppatrny rychtarz y wsseczka dedina na Slopne przed nasse vplne prawo przistupili su (BELUŠA 1538); pristaupili gsau pred nasse zuplne prawo Jan Mazurka z gedney strany a Lenhart a Jan Kolarowia spolu swogimi synmy z druheg strany; Girik Otčenass pred vplnjm prawom oddal wsseček statek siroti tey Martina Kozi Paulusowi Kozowi (LIPTOV 1579; 1599); ctné, poctné, poctivé p. (obyč. v oslovení) slávny súd: my gsme tehdyz na wasse cztne prawo se brali (BECKOV 1508 SČL); my gemu chczeme nassym pocztlym prawem na pomoczy byty (PLIEŠOVCE 1587); pred pocztiwym prawom gest od hodnowernych lidy doswedczeno, že Diurik Steffanik, messtenin kupil na erek pol echtle zemy (MARTIN 1595); pristupil pred prawo poctiwe Gjrjk Diwjnecz z cedulj pansku (P. BYSTRICA 1668); vyslobodiť sa od svetského, zemského p-a nepodľahnúť svetskému, zemskému súdu: pakli se odda (do kláštora) kdyz przygde k geho rokom, on se gest wyswobodil od prawa swietskeho y zemskeho (ŽK 1473); sedieť na p-e byť členom súdnej komisie, zúčastniť sa zasadnutia právnej inštancie: tehda gemu (Jánovi Valkovi) pani haytmani a ti dobry lide, ktery na prawe na ten czas sedieli, rozkazali, aby to swedomy pred ne postawil (LIPTOV 1543); ohľadať, opatriť p-om čo preskúmať, zistiť niečo právnou inštanciou, súdne: protoz was prosyme, yakozto panow nassich milych, zie tu wiecz prawem swym znowu ohledate (BECKOV 1508 SČL); my tymto listem W. M. oznamugeme, že wy swogym prawom raczyte wsseczky wecy opatryt (TOPOĽČANY 1554); rušiť, lomiť, tupiť, potupovať, skaziť p., p-a nevziať do úvahy právnu inštanciu, úrad: Zadne prawo gim nemuoz naddati, ani sam woliti, czim by zemskemu rychtarzowi geho prawa lomil (ŽK 1473); rychtarz spolu bozieniky swymi oznamil mi wsseczku wiecz yak w sobie se ma, a tak obtiezowali se sami przede mnu, ziebych gegich prawo tupil (D. NIVA 1562); ten spoluobiwatel wass k nassemu prawu se nepostawyl, gakz by nasseho potupowal prawa (ŽIAR n. H. 1578); confringere jura: skazyti práwa; conviolo: práwo rusym (KS 1763); dať ruku p-u dať právnu záruku, zaručiť sa (podaním ruky): Walent Gerussa, dawssi ruku poctiwemu prawu, kteryzto statek gest ztwrzeny za sumu f 56 vhorskeg mince (TISOVEC 1602); dosiliť p-om koho prinútiť niekoho k plneniu povinností z úradnej moci: prosyte Wasse Oppatrnosty, abychme gy (Margitu) dosylili, gestli by gy wuola byla, prawem, že by ona ostatnie peniaze za ten pas položyla (MOŠOVCE 1596); rokovať k, ku p-u, pred p-o koho úradne predvolať niekoho pred súdnu inštanciu: bude-li czlowiek, ktery nesprawedliwie obzalowan a bude rokowan ku prawu a przigde prwe nez ten zalobnik, tehdy muoz geho dobrze zarucziti za geho winu; gestli by pak on do toho zbozij prissel bez prawa, tehdy gma od nieho odluczeno byti prawu zalobu w oczi anebo rokugess geho przed prawo (ŽK 1473); gestližbi pak bili odpornjczy nektery, at gjch k prawu rokuge proti gmenowanym Laczkowi a Mikulassowi Yarossom (BRATISLAVA 1559); Mikloss Kossa spolu messtenin nass rokowal byl pred prawo mudrych a oppatrnych panow messten (JELŠAVA 1597); priniesť, priviesť, ustaviť pred p-o, k p-u, postaviť ku p-u, vziať ku p-u koho predviesť niekoho pred súdnu inštanciu: kdyz geden czlowiek druheho przynese przed prawo a zaluge naň a gestli gey przynese przed prawo bez winy a vmrze on w tom, tedy vmrleho kdyz vstawi, bude prazden rukoymie; ktoz pak kuon ma w swey moci a w swey obranie a tahne se na sweho gistinníka, ze ho gest kupil za swe wierne zbozi, tedy ma sweho gistinnika vstawiti przed prawo (ŽK 1473); wssak, W. M., dobrzie wiete zie gsu mnie miely oznamiti, chtiegi-ly geg ku prawu postawiti aneb yakkoby, proto bych ya to rad chtiel wiedieti (HLOHOVEC 1557); potom rodina sirottkj tej zrozumewssy, ze sem gya odpustil zlati geden s tih sestnazti, hnetkj mne k prawu wzely, a tak musel sem ten zlati zaplatiti (BREZNO 1590); Melichera Rakssanskeho alias Sstestni skrze sluzneho dworskeho certificuwaty, aby ho vstawil na ten den k prawu (H. ŠTUBŇA 1595); dať sa v p-o, oddávať sa do p-a mať súd, stáť pred súdom: przyssel by ten czlowiek przed prawo a da se sam w prawo (ŽK 1473); kdo sa z ginymi samochtic oddawa do prawa, nech nebanuge, když sa mu proti woli stawa (GV 1755); dať sa, vziať sa na p., utiecť sa kp-u vyhľadať riešenie sporu u súdnej inštancie: a tak Gregor sie na prawo dal a s nym sie sudil (ŽK 1501); ale nam se to (rozhodnutie) nezdalo, nez vzali jsme sie na vyssie prawo (BECKOV 1508 SLL); syrota wyzwedela, žie by stryk geho Jurčzo Koza premarhawal statky, a proto se k prawu vtekla a naprawy žadala (LIPTOV 1589); ustanoviť sa ku p-u, postaviť sa k p-u prísť pred súdnu inštanciu: a ten gisty dobrzy czlowek se sem k nam nevstanowil ku prawu (MOŠOVCE 1565); ten spoluobiwatel wass k nassemu prawu se nepostawyl (ŽIAR n. H. 1578)
5. súdne konanie, súdny proces, spor: za masso, kdy ssly na prawo do Bytče proti Wyssnowskemu bratru Kubowy Dlabacžowj, d 16 (ŽILINA 1586); lotr za nicz nema, dokud swobodu ma, gestlj mu prawem hrozy (BV 1652); antinomia: odporne práwo mezy dwoma; institium: prestánj aneb odloženj práwa, prestánj prawočné (KS 1763); nefastus: den, w kterém se práwo a saud nekoná (CL 1777); zahambeny cysar, aby newdečnym se proty dobrodincy nepreukazal, slobodneho wogaka prepustyl a prawu, ktere proty nemu stalo, konec učynyl (MC 18. st)
L. pravé p. riadne, právoplatné súdne konanie: chczeli sme prawym prawem to dokonati, nez dobry lide su se zato wzali a my chudi mosily smy na tom przestati (VARÍN 1485); wyslyssawsse pak Andris reczy geho nepodobne, vtekl se k nam, k mestu pocztiwemu, žadagicze na neho prawa praweho, na Jana Ffabyana (s. l. 1565); stáť k p-u zúčastniť sa na súdnom spore: kdez czlowiek k prawu stati gma anebo kdez negma (ŽK 1473); uložiť deň k p-u určiť termín súdneho konania: czo se geho weczy dotycze, wiete, W. M., že ste gemv byly k prawu den vložily (H. MIČINÁ 1573); wje-li (svedok), že bi tenže nebossčzik pan Balassa Imrich y den k prawu bil uložil, ay sudczow podle obicžege na to zezwal (s. l. 1663); prepustiť koho do p-a uvoľniť zadržanú osobu do zasadnutia súdu: W. M. prosym zebj ste my daly wedety skrze yakey prczyny ste ho yaly, geslj czuo komu powynowat anebo geslj kdo k nemu prawo yma, wssak se gemu po prawe stane nassej pocztiwey dedjne, ness prosym W. M., zebj ste raczylj toho panskeho chudeho czloweka prepustjtj do prawa (SÁSA 1577); podstúpiť od p-a odstúpiť od súdneho sporu: Thomas Guobel, nass spolusused mel sud z Dyurom a z Krlom, o neyake brwna, a w tem gest byl Guotel od prawa postupyl (ŽK 1463); osadiť p. komu, kým začať proces: mi sme mu (Petrovi) dali od vtorku do piatku den a osadili sme mu prawo s chotarnimy susedmy (D. ŠTUBŇA 1595); prosim geg welikomožnost paniu, abj prawo osadila (RUDINA 1644); o tom wedet nemuže, že by prawo bol gim dal osadit (richtár) (s. l. 1663); pustiť, uložiť p. ma koho, zdvihnúť, dvíhať, pozdvihovať, vyzdvihnúť p. proti komu začať, začínať súdny proces proti niekomu, súdne stíhať niekoho, podať žalobu na niekoho: (kráľovná) toho na tobie zadam dle sprawedlnosti, zie tyz miesstanom nassym prawo na nie (zločincov) pustiss a ge tazati rozkazess (BRATISLAVA 1526); sem ya na mogeho pana chudiho czloweka prawo sem vlozil a y chczem, aby bylo prawo vložene na Mikulasse Ssoldru, ktory z sweho wlastního wiznany vznal se bity zboynikom (B. ŠTIAVNICA 1578; 1614); nic nepochibugice, že bi Wassim Mylostiam dobre znama wec nebila, gakowu pru aneb prawo potomcy niekdy Laczlawa syna, niekdy Janka Dawka, od dwuch panow skrze krčmj wizdwihlj bilj protj geho Milostj Michaelowy Szelessimu (VRÚTKY 1674); pan Szentivany Janos strany Stephanowa prawo bil zdwyhol proty familij Medveczky (MEDVEDZIE 1721); žaden take nema v slavny svatek žadnu žalobu neb pravo dvihati (MB 1759); pritel naproty pritelowi swemu prawo pozdwihuge (SF 18. st); osadzovať p-a súdiť sa: o kteryzto urek tito (Lenhart Barthanus a Martin Lozeg) dwakrat se prawotily aneb prawa osasowaly (TISOVEC 1589); obnechať, zanechať p-a upustiť od súdneho pojednávania: obnechawsse sudu a prawa meczy sebuw, radneg se daly dobrym lydem a pratelom naučyty a pratelsky se narownaty (LIPTOV 1593); zanechawsse prawa na stranu, s Geho Mylostj panem Derzefym pratelsky se porownalj; pustili sme se wsseckeho prawa až posawad a priwolili sme k teg smluve (KRASŇANY 1597); spustiť z p-a koho oslobodiť niekoho od súdneho sporu: ha (Pavel Borčický) citowany sem bil do stolicze, tenže pak pan Andraš Borcsiczky pod gistimy conditigamy s toho prawa nam spustil (BORČICE 1641); činiť p. komu, držať p. s kým, jednať p-a, viesť p-a súdiť sa, pravotiť sa: tento Mikulaš Blaysa bez wsseho prawa ma pokutu položitj f 12 a zatjm znowu prawo ma se gemu čjnitj (LIPTOV 1628); kdy causanti prawo držia, geden druhému nema do rečy stupowat (TRENČÍN 1667); k zadosty oswiceneho pana groffa Erdody Gurga Camerae Presidasa Jeho Oswicenost bude prawo drzat z pany Vrbowanmy o nass chotar (ŠTERUSY 1738); assidue causas agit: ustawičné práwa gedná, wede, práwoti se (WU 1750); proto gsy obdarowanj gmenem krestana, abis we swatek prawa a sudi wedel, a ne abis swetil a sluzbu Bohu wzdawal aspon geden den? (SQ 1781)
6. rozhodnutie súdu, rozsudok, trest: dakadz sie czlowiek brani s ortylem a s prawem, tehdy gesstie ne gest odpowiedal (ŽK 1473); kdo wice hressi, wetssy prawo bude miti (CA 1615); sudce wšakže na slušnost nech wetšj pozor ma, nežly na prisne a twrde prawo (KoB 1666); iudicium: práwo, ortel; iudicium ipsi condonatum est: prawo mu odpússťené gest (KS 1763)
L. prijať ťažšie p. dostať väčší trest, byť prísnejšie súdený: acžkolwek prawo mnohem tezsy mel prigat tenže pan Halacžny, wssak toliko, abj zeme po fundusj wiss psanem gsucze wsseczkj zasate dnegssy den odewzdal (BOBROVNÍK 1692); zrušiť pohnúť p. zmeniť (odpustiť) rozsudok: ktera strana chtiela by vcziniti, a toto nasse wyreczeny a prawo zrussyti, aby panu geho Milosti aneb panom haytmanom sto zlatych polozyla (LIPTOV 1543); kdoby to prawo pohnul, neboli to pogendany, že by položyl fl 20 na prawo (s. l. 1565); dostať, obdržať p. dostať (kladné) právne vyrozumenie, rozsudok: bylo-li by kuoň neb ginssy dobytek, on sy ho ma w swey stagi dochowalého, musy tym powissiti, prawo obdrzeti, ktoz geho ma w swey moci (ŽK 1473); a z prawa zatym bol Mihal Mattheye rokowal, ale prawa Mihal do koncze nedostal, ale Mattey do koncze (JELŠAVA 1607); abis prawo obdržel, witahni gazik z hada žiweho, poloss pod nechti do praweg cižmy (RG 18. st)
P. tpn villa Prauna (S. Pravno 1113 CDSl)