pravica -e -víc ž.
1. pravá ruka, op. ľavica: podať niekomu p-u
2. pravá strana, op. ľavica: sedieť po p-i niekoho
3. konzervatívne orientovaná skupina v polit. živote, op. ľavica
● nevie → ľavica, čo robí p.;
pravicový príd. k 3: p-á politika, p-á orientácia, p-á vláda;
pravicovo prísl.: p. zameraný
pravica -ce -víc ž.
pravica, -e, -víc ž.
1. pravá ruka (op. ľavica): podať niekomu p-u;
2. pravá strana: Pod zemou prečkal som vek; uprostred ženy po ľavici a chlapa po pravici. (Tat.)
3. polit. konzervatívna politická strana, ktorej poslanci pôvodne zasadali v snemovni napravo od predsedníctva; pravé krídlo v politických stranách; prívrženci konzervatívneho smeru v politike;
pravicový príd. k 3: p. socialista
pravica ž pravá ruka: lásku od ní jak sem poznal, pravice svej sem jí podal (ASL 1603-04); dextra: prawice (AP 1769) L. na pravici po pravej ruke, vpravo, na pravej strane (kt. sa chápe ako čestnejší): (Ježiš) sedy na prawyczy Buoha Otcza wssemohuczeho (SK 1480); Kristus oslávený, jenž jsi na pravici Boha Otce večně požehnaný (RL 1571); Salome prosyla, aby geden ze synuw gegich na prawicy, druhy na lewicy w kralowstwj Krystowe sedel (SP 1696); stanu dobry na prawycy a zly na lewycy (PoP 1723); pri sude boskem postaweni budu podle Pisma swateho: owce na prawici, kozluw pak na lewici (MS 1749) F. w tjženj a w ssafarowanj daru božjch tak se chowagj, aby co činj prawice, lewice newědela (LZ 1775); čo twa prawica dá, to nezná lewica (BE 1794); kdj chceme dobre cjnitj a almužnu dawatj, abj newedela lewice, co čynj prawjce (CS 18. st) taktne; pravičí príd pravicový: L. p-í kmotor kmotr pravicj musi bit geden z towarissuw wandruvanich; gestli si mal tweho poctiweho prawiciho a lewiciho kmotra? (CA 1780); pravička dem: dextella: prawá ručička, prawička (KS 1763)