praktický príd.
1. týkajúci sa praxe: p-é cvičenie, p. príklad; p. lekár poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť
2. (o osobe) šikovný, obratný: p. človek
3. (o veci) účelný: p. dar, p-é šaty;
prakticky
I. prísl.: p. niečo preveriť, realizovať, byť p. oblečený
II. čast. hovor. v skutočnosti, vlastne: výskum p. neexistoval;
praktickosť -i ž.
praktický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
praktický príd. ‹g›
1. taký, ktorý je vo vzťahu k praxi, z praxe vyplývajúci, na nej založený (op. teoretický): p. život; p-é skúsenosti; p. výcvik; (to nemá) p. význam pre prax; p. lekár zaoberajúci sa všeobecnou lekárskou starostlivosťou (op. odborný); školské p-é cvičenia; odb. p-á veda aplikovaná; astron. p-á astronómia zaoberajúca sa metódami pozorovania nebeských telies a astronomickými prístrojmi; filoz. p-á filozofia (u Kanta) filozofické odbory zaoberajúce sa problematikou ľudského konania
2. hovor. reálny, skutočný, uskutočniteľný, faktický: p-á kapacita je malá
3. (o človeku, o jeho povahe al. konaní) majúci pochopenie pre skutočnosť, vynachádzavý v konaní, vhodne využívajúci okolnosti a pod.: p-á povaha; p. človek
4. (o veci) dobre slúžiaci svojmu účelu, dobre použiteľný, vhodný, účelný: p-é šaty; p. darček; p-á farba;
prakticky prísl.;
praktickosť -ti ž.
praktický 1. p. všeobecný 1 2. p. šikovný 1 3. p. účelný; úžitkový, reálny 1
reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistický • triezvy • vecný: mať na vec triezvy, vecný pohľad • pragmatický • pragmatistický • praktický • prakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístup • uskutočniteľný • realizovateľný • možný • dosiahnuteľný • splniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľné • objektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti
2. p. skutočný 1
šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý
2. p. dobrý 2, pekný 1
účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný) • praktický • účelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické dary • vhodný • kniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedky • racionálny • hospodárny • ekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov
p. aj cieľavedomý 1
úžitkový sledujúci úžitok, zameraný na úžitok • praktický • prakticistický • pragmatický: úžitkové, praktické, pragmatické hľadisko; úžitkový, praktický predmet; úžitkové umenie • nespráv. užitý
všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomosti • univerzálny: univerzálna platnosť výroku • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnosti • všestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosť • úplný • kompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmu • generálny: generálny štrajk • celoplošný: celoplošná platnosť • široký: široký pohľad na vec • hrubý: hrubý odhad • globálny: globálny rozpočet • praktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekár • elementárny: elementárne vedomosti • kniž. zried.: všeobjímajúci • všeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz) • poet. všeobsiahly (Hviezdoslav) • nespráv. obecný
2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenie • rámcový • rámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernice • hrubý • celkový • nepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhad • nekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľuby • obrysovitý: obrysovitý náčrt • povrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstava • plytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudok • hovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomosti • nespráv. obecný
1. týkajúci sa životného konania, podnikania, pôsobenia, praxe: p. život, p. pracovník, p-é cvičenie, p-é vyučovanie, p-á skúška, p-á činnosť; p. význam, p-á rada, p-á znalosť, p. príklad; Učíme sa pozerať na svet z praktickej strany. (Kuk.) Nezabudla na praktickú otázku: peniaze (Vans.); p. lekár vykonávajúci všeobecnú lekársku prax;
2. (o osobe) šikovný, obratný pri vykonávaní niečoho: p. človek; Bola to žena praktická v každom ohľade. (Vans.)
3. (o veci) účelný, dobre použiteľný: p. oblek, p-é šaty, p. dar; Bol to nový nábytok, hladký a praktický. (Krno);
prakticky prísl.
1. spôsobom založeným na praxi: p. pracovať; Vavrinec Benedikti prvý teoreticky a prakticky osvetlil časomernú prozódiu. (Vlč.)
2. účelne, šikovne: Vojak vie puškou takisto prakticky narábať, ako nástrojom občianskeho povolania. (Gráf);
praktickosť, -ti ž. praktický ráz
praktika ž lat 1. osvedčený spôsob konania: Josne ukazal praktiku hwezdarsku, kterow zastawil sluncze o poledni (TC 1631); (Boh) skrze sve praktiky muže do neštesti uvedzti (AD 18. st) 2. expr zlý, neprimeraný postup, podvod, machinácie: pisar lenarsky takowe praktiky cziny, poslal swich drabu a nam dal ssest wolu wiprahnut (GAJARY 1670); gesste-ly neznate chytrosty a praktik te bestie, mnoho zaslibuge, ale malo plny (ZA 1676); (purkrabi) ffalesnich tkadleczuw, kteri bi takoweho klamu a praktiky užiwaly, oznamitj ma (TRENČÍN 1716); (úradník) pri kupowany drewa s kupczy praktiku učinil (P. BYSTRICA 1730) ; praktický príd k 1: (babice) magj (v tejto knihe) wůdce, který gich wede, kdyby na regule praktické zapomenuly (ZK 1778)