pragmatizmus -mu m.
1. filoz. smer, kt. chápe pravdu ako praktickú hodnotu a užitočnosť
2. konanie založené na pragmatickom prístupe, ktorý určujú záujmy jednotlivca: v politike prevláda p.;
pragmatista -u m. prívrženec pragmatizmu (význ. 1);
pragmatik -a mn. -ci m.
1. pragmatista
2. kto uplatňuje pragmatický prístup: p. sleduje svoje osobné záujmy;
pragmatický príd.
1. k pragmatizmus (význ. 1): p. smer vo filozofii
2. triezvy, rozumný, rozvážny, vecný, praktický: p-é rozmýšľanie, p-á úvaha, prejaviť p. prístup
3. vypočítavý, prešpekulovaný, opatrnícky: p-é hodnotenie nespravodlivosti vedúceho;
pragmaticky prísl.: p. si počínať, p. mlčať pri vypočúvaní;
pragmatickosť -i ž.
pragmatik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.
pragmatik -a m. (pragmatička -y ž.) kto je pragmatický (vo význame 4 a 5): umiernený p.; realistický p.; amorálny p.
pragmatizmus, -mu m.
1. filoz. reakčný smer v angloamerickej idealistickej filozofii popierajúci poznanie objektívnych zákonov skutočnosti a uznávajúci za pravdu to, čo poskytuje buržoázii praktický úžitok;
2. hist. smer obmedzujúci sa na opísanie historických udalostí v ich vonkajšom spojení a postupnosti bez odkrývania vnútorných zákonov historického vývinu;
pragmatista, -u i pragmatik, -a, mn. č. -ci m. prívrženec pragmatizmu;
pragmatický príd. p-á filozofia; veľký pragmatický životopis Ľudovíta Štúra (Vlč.); hist. pragmatická sankcia zákon, ktorým sa zaručovalo nástupnícke právo žien na rakúskom tróne;
pragmaticky prísl. k 2: Pragmaticky líčia prebudenie národné. (Škult.)