pragmatizmus -mu m.
1. filoz. smer, kt. chápe pravdu ako praktickú hodnotu a užitočnosť
2. konanie založené na pragmatickom prístupe, ktorý určujú záujmy jednotlivca: v politike prevláda p.;
pragmatista -u m. prívrženec pragmatizmu (význ. 1);
pragmatik -a mn. -ci m.
1. pragmatista
2. kto uplatňuje pragmatický prístup: p. sleduje svoje osobné záujmy;
pragmatický príd.
1. k pragmatizmus (význ. 1): p. smer vo filozofii
2. triezvy, rozumný, rozvážny, vecný, praktický: p-é rozmýšľanie, p-á úvaha, prejaviť p. prístup
3. vypočítavý, prešpekulovaný, opatrnícky: p-é hodnotenie nespravodlivosti vedúceho;
pragmaticky prísl.: p. si počínať, p. mlčať pri vypočúvaní;
pragmatickosť -i ž.
pragmatickosť [-t-] -ti ž.
pragmatický príd. ‹g›
1. berúci ohľad na príčinný vzťah, príčinné, vnútorné súvislosti: p. výklad; hist. p-á metóda (v dejepisectve) sledujúca príčiny udalostí, najmä psychologické
2. hist. práv. p-á sankcia nariadenie panovníka majúce povahu základného zákona (napr. zákon Karola VI. z r. 1713 o trónnej postupnosti v habsburskom rode)
3. vzťahujúci sa na pragmatizmus; berúci ohľad na užitočnosť: p-á filozofia pragmatizmus;
4. zameraný na vecné, praktické konanie: p. politik; p-é riešenie; p. prístup
5. účelovo prispôsobivý, vypočítavý: p. obrat pri vyjednávaní
6. vzťahujúci sa na pragmatiku 2: p. aspekt používania znakov;
pragmaticky prísl.;
pragmatickosť -ti ž.