pracujúci m. kto pracuje: všetci p. podniku
pracujúci -ceho pl. N -ci G -cich m.
pracujúci -ca -ce príd.
pracujúci p. zamestnanec
zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmy • pracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizácia • sila: učiteľská sila • pracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli
pracujúci, -a, -e príd. ktorý pracuje: p. ľud, p-e masy, p-a inteligencia;
spodst. obyč. v mn. č. pracujúci, -ich m.: p. miest a dedín; zvyšovať životnú úroveň pracujúcich; Boháči vykorisťujú pracujúcich. (Zúb.)
pracujúci [-úci, -íci] príd kt. pracuje: kausek (z kordy sv. Františka) gaknáhle wložili na žiwot pracugjcý ženy, hned wssecky bolest od nj odstaupila (SPo 1691) rodiacej; subst p-i m kto pracuje: Maria, negblahoslawenenssi Panna gest pracugicim odpočinuti (MS 1749); (anjely) napomahagi nas pracuicich, ochranugi spicich (Káz 18. st); (Bože), pracugjcymu spomož, bogugjcyho ochráň (BlR 18. st)