pracovník -a mn. -ci m.
1. kto vykonáva istú prácu: technický, vedecký, politický, osvetový p., odbojový p.
2. človek v prac. pomere: všetci p-ci podniku; p. a organizácia;
pracovníčka -y -čok, zastar. pracovnica -e -níc ž.
pracovníčka -ky -čok ž.
pracovník, -a mn. č. -ci m. kto vykonáva istú prácu, kto pracuje: fyzický, duševný p.; hospodársky, technický p., odborný, vedecký, kultúrny, umelecký, literárny p.; politický, verejný, osvetový p.; Znali ho ako neúnavného pracovníka. (Vaj.); ilegálny p. strany (Tat.); odbojový p. (Heč.);
pracovníčka, -y, -čok i pracovnica, -e, -níc ž.: sociálna p.