pracovitý príd. kt. rád pracuje, usilovný, robotný: p. človek, p-é ruky;
pracovitosť -i ž.
pracovitosť -ti ž.
pracovitý, 2. st. -ejší príd. ktorý rád pracuje, usilovný, pilný: p. človek, p. ľud; p-é ruky, dlane; Otec bol od mladosti pracovitý, pilný gazda. (Kuk.);
pracovitosť, -ti ž.