prašivec -vca m.
1. kto je postihnutý prašinou
2. hrub. nadávka
prašivec -vca pl. N -vci m.
prašivec, -vca m.
1. človek al. živočích postihnutý prašinou: Jak prašivec, tak bol by (Adam) obchádzaný. (Ráz.)
2. opovržlivá nadávka človeku al. zvieraťu: Kde je ten prašivec prekliaty? (Al.) Tento, prašivec akýsi, iba na seba myslí. (Laz.)
prašivec m 1. kto je prašivý: scabiosus: prassiwec (PD 18. st) 2. pejor naničhodník, podvodník, klamár: skupec, prassiwec, lakomec (KrG 1704); prassiwec osskliwy slubowal, že geg (dievčine) spomože (MS 1749); turpis: prassiwec (PD 18. st)