prítmie -ia s. prechod medzi tmou a svetlom, polotma, šero, šerosvit: v hľadisku je p.
prítmie -mia L -mí s.
prítma, prítmie p. šero
šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izby • šerosť: šerosť chrámu • pološero: ranné pološero • polotma: v polotme sa črtali vrchy • prítmie: v hľadisku je prítmie • expr. temrava: nočná temrava • kniž.: šerosvit • temnosvit: šerosvit žalárovej izby • poet.: šer (Hviezdoslav) • polojas (Gráf) • polosvit (Vajanský) • zášerie (Hviezdoslav) • zried. polosvetlo (Timrava) • zastar. prítma (Šoltésová)
prítmie, -ia, 6. p. -í str. prechod zo svetla do tmy, pološero: fialové prítmie pomalého súmraku (Gráf); Bolo už pod mrakom a v izbe bolo prítmie. (Hor.)