prístavok -vku m.
1. prístavba (význ. 2): palác s p-ami
2. sedadlo pristavené vedľa stálych sedadiel: p-y v kine, v divadle
3. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku, apozícia
prístavok -vku pl. N -vky m.
prístavba dodatočne pristavaná časť budovy • prístavok: prístavba, prístavok skladu • dostavba: povoliť niekomu dostavbu
prístavok 1. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku • gram. apozícia
2. p. prístavba
prístavok1, -vku m.
1. dodatočne pristavená časť domu al. hospodárskej budovy: Každý dom mal prístavky. (Laz.) Je to kuchyňa letná — jednoduchý prístavok pri dome. (Kuk.)
2. rezervné, obyč. sklapovacie sedadlo v kine, v autobuse, vo vlaku ap.: Napokon si sadol vedľa mňa na prístavok, sklapovacie sedadlo. (Pláv.)
3. gram. voľne pripojený zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom
prístavok2, -vka, mn. č. -vkovia m. nár. kto sa prižení do domu, do rodiny nevesty al. k vdove, prístupník: Druhej staršej (dcére) berie prístavka, aby i tá nebola bez čepca. (Tim.) Keď on (muž) umrel a dcéra dorástla, vzala k nej prístavka. (Šolt.)
prístavok [-ek] m dodatočne pristavená budova, prístavba: ma slobodne na placzi Krcžmowskem Zima sobe pristawek ucžinity (P. ĽUPČA 1692)