prípad -u m.
1. jednotlivý jav; čo sa stalo, prihodilo: typický p., p. smrti; právny, lekársky p., poistný p., oznámiť p. polícii; sú p-y, keď ... stáva sa
2. predpokladaný, očakávaný jav, možnosť, eventualita: ušetriť si niečo na p. choroby; byť pripravený na všetky p-y; po p-e → poprípade
● z p-u na p. jednotlivo, osobitne;
v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík
prípad -du pl. N -dy m.
príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!
prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom • možnosť • eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality • príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade • vec • záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov • zastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauza • zastar. pád: v každom páde
2. p. príhoda
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
prípad, -u m.
1. udalosť, príhoda, príbeh; čo sa stalo (často neočakávane, nepredvídane): Čatár Róna hlásil prípad službu konajúcemu dôstojníkovi. (Urb.) Hrdinom nášho prípadu je Ondrej Šimčisko. (Ondr.) Sú časté prípady, že ... často sa stáva ...
2. jednotlivý jav, obyč. dokladajúci, vysvetľujúci niečo, príklad: veľmi poučný p.; Na to máme nespočetné prípady zo života. — Dali by sa uviesť mnohé prípady.
3. možný, v budúcnosti predpokladaný al. očakávaný jav, eventualita, okolnosť: ušetriť si niečo pre prípad nemoci, nešťastia, staroby; poistiť dobytok pre prípad uhynutia; v prípade premeškania lehoty; v prípade nebezpečenstva; v takom, v takomto p-e; v danom p-e, v nijakom p-e; v najlepšom, v najhoršom, v krajnom p-e; v opačnom p-e; v kladnom, v zápornom p-e; v niektorých p-och dakedy; v mnohých p-och často; v zriedkavých p-och; v naliehavých, nevyhnutných p-och; v priaznivých p-och; v každom p-e; arch. na každý p. za každých okolností, vždy; pre každý p. pre každú možnú eventualitu; ak by sa niečo stalo; v p-e potreby ak bude treba; po p-e (novšie pís. poprípade) podľa okolností, prípadne;
4. predmet, záležitosť, s ktorou sa zapodievame (obyč. v lekárskej al. právnickej praxi): ľahký, ťažký, beznádejný, smrteľný p.; ambulantné p-y; trestný p., sporné p-y; Predsa by sa neoddalo exponovať sa v prípadoch vopred stratených. (Jil.)
● hovor. to je p. pre seba, osobitný p. o niečom (o niekom), s čím (s kým) sa treba osobitne zapodievať
prípad m 1. čo sa prihodilo, udalosť, príhoda: sors: los, prjhoda, pripad; accidens: pripad, pripadek, prjhoda (KS 1763); gestli by skrzewa negaky nepredhlednuty pripad hra pred tahanim k naležitemu swemu omptu nepritrefila (Kur 18. st) 2. predpokladaný jav, možnosť, eventualita: in omnem eventum: na každý, na wsseliký pripad (WU 1750); nekedy zapowrhuge owce swe jehne: w kterém pripadu má jehne z drobnu solu posýpané býti (VOv 1779) 3. napadnutie, prepadnutie, vpád: aggressura: nápad, nápadek, pripad, pripadek; irruptio: oborenj, prjpad, wtrhnútj; impetus: oborenj, pripad, kwalt, násil (KS 1763); (ľudia) stawagú totižto ne na pewnég skale, ale na pjsku nestálém, a preto na fukáni wetrúw y na pripadi potokúw snadno se zrucuge gegych stawenj (BlR 18. st) prívaly 4. prejav, príznak, symptóm: umjrawjch zwlastnj pripad gest chrapanj smrtedlne (KoB 1666); symptoma: prjpad k ňegakég nemoci (KS 1763); -ný príd 1. k 1: (rimbaba hojí) nahle ženam ťesskosty nebo klanie prypadne z nedostatku matky (HL 17. st); accidentalis: pripadny (KS 1763); že swet gest neco gen pripadneho, o tom nam swedčj nassj smislowé (HeT 1775) 2. vhodný náležitý: sprawa o krestianské powinnostj k službam slowa božjho pripadnich (SP 1696); res Quotidianae et vernaculae: každodenne pri dome pripadné weci (KS 1763) používané; tak y slowo prihodne a pripadne neni to obecne a sproste (CS 18. st); -ne prísl vhodne, náležite: abi ste slussne a pripadne Pana se pridrželj (Le 1730); yablka zlata z rezbamy stribrnimy gest slowo powedene pripadne (CS 18. st)
prípadne p. prípad
prípadný p. prípad