prímerie -ia s. dohoda bojujúcich strán o dočasnom zastavení bojov
prímerie -ria -rí s.
prímerie, -ia str. vzájomná dohoda vojnu vedúcich strán o dočasnom zastavení bojových akcií: požiadať o p.; rokovať o p-í; vyhlásiť, uzavrieť p.; podmienky p-ia
prímerie [-ie, -í] s 1. dohovor, dohoda, zmluva o dobrom spolunažívaní: foedus: smluwa, zawazek, prjmerý (ASl 1740); matka má wlasna pri sobe primerga my dopustit nechce a mna od sobe z hospody wikorenity chce; z mogich deti ziaden primerga do domu pre Gabora nemal (PUKANEC 1767; 1769); včinjme-li prímerj s ďablem (MiK 18. st) 2. voj dohoda o dočasnom zastavení bojov: prjmerj do gisteho času (:pokoge:) gestly biwa učinene, osobi do zalohu biwagi dane (KoB 1666); induciae: prjméri wogska (GrP 1771); když ssest mesjcu prymerj wysslo, dwanact dny naporád bogowali (HI 18. st)