prímeno -a -men s. ďalšie meno pridané k priezvisku
prímeno -na -men s.
prímenie, -ia i prímeno, -a str. ďaľšie meno pridané k priezvisku: Páni bratia v Hornom Jasene majú svoje prímenie, aby sa rozoznali. (Jes.) Zjednodušili si ho (meno), urobiac z priezviska i prímena jedno slovo: Kakenes. (Vám.)
prímenie [prí(j)-, pré(j)-, prie-; -í], prímeno s 1. (v jednomennej pomenúvacej sústave) ďalšie rozlišovacie meno, prezývka: ze sem ya vydiel u toho czloveka prymenim Bylik, Wandakoweho syna, tu ssebly (N. MESTO n. V. 1548 SLL); Caspar Kroner oswečil se s strany sweho nowého prigménj, ktere gemu vsstipnjcy s posměchow dali Lichy, že totyssto chce takowjch krsnjch otcow swjm časem prawem wyhledawati (RUŽOMBEROK 1598); mnoho Balthasarow gest w dedine a prýmena žadni nema (N. PRAVNO 1631); (svedok) gmeno mu pozabol aniž mu prymenie wie, než že w Podhory bywa, o tom gest powedomy (VISOLAJE 1660); stala se dobrowolna kupa mezi Tomasom Mialtrogech, druhim pak premenim Romanine, a mezi Missom Kossingech (ŽIAR n. H. 1715); philesius: prjmeni, prjmeno (KS 1763); gisti krajčirsky tovariss, ktereho pregmeni, tak i krstne gmeno neny znamo (Kur 1786) 2. iné, druhé pomenovanie: ani žadneho primena neny toho hussta krome Kosierka (s. l. 1663); Gohanna, priemenim Dywka aurelianská, amazonkine francuska (PeP 1771)