Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

príkry príd.

1. prudko stúpajúci al. klesajúci, strmý: p. svah, p-a cesta

2. prísny, strohý, hrubý, tvrdý: p. človek, p-e slová

3. výrazný, silný: p-a bolesť, p-e rozpory

4. nepríjemný, odporný: p-a chuť;

príkro prísl.: p. stúpať; p. konať; p. chutiť;

príkrosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
príkry; príkro prísl.; príkrosť ‑i ž.

príkry -ra -re 2. st. -rejší príd.

-ry/446481±994 4.76: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 2539 múdry/2388 priamočiary/69 číry/56 príkry/20 (3/6)

-ry/446481±994 31.15: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 1057 číry/407 múdry/296 priamočiary/145 šíry/108 príkry/84 šírošíry/9 (2/8)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


príkry 1. p. strmý 1 2. p. prísny 1, strohý 1, tvrdý 3 3. p. silný 2, výrazný 2 4. p. nepríjemný


prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otcaneúprosnýneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudcanekompromisnýkniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človekautoritatívnyautoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľsparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenskývojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režimpren.: kláštornýkláštorskýkláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internátepuritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchovastriktnýjednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákazodmeranýchladnývážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výrazstrmýstrohýpríkry: učiteľove strmé, strohé napomínanianeprístupnýnevľúdnyneprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvársudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľskýrozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónomdrakonickýzried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankciepren. inkvizítorský

2. p. dôsledný; presný 5


prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

príkry, 2. st. -ejší príd.

1. vedúci ostro hore al. dolu, strmý, prudký: p. svah, p. kopec; p-a stráň, p-a skala, stena; p-a cesta; p-e schody;

2. prísny, tvrdý: p. človek, p. hlas; p-e slová;

3. ostrý, silný: p-a bolesť; p. rozdiel, rozpor, kontrast, protiklad;

4. trpký, nepríjemný, odporný: p-a chuť; p-a horkosť; p-a robota, p-a povinnosť, p-a pravda; p. smiech, p. úsmev;

príkro prísl.: p. stúpať, p. klesať; p. súdiť, kritizovať niečo; p. sa odlišovať; Zasmial sa príkro. (Hor.);

príkrosť, -ti ž.

príkro p. príkry


príkrosť p. príkry


príkry príd
1. prudko stúpajúci, strmý: rigel jest stermy anebo prikry (BOCA 1610); pahrbky a prykre wršky k wrchu hory gducym su prykre, naspát strme (KoB 1666); smrt čarodegnika tohoto Symona pádem z prikrého mysta zabila (SK 1697); w twrdych a w prikrich mjstech drewo do meskeho piwowaru potrebne gest nahotowene a zrubane (JELŠAVA 1740); Oran: na prikreg skale obwzlásstna pewnost (KrP 1760)
2. (o deji) ťažký, namáhavý, neľahký: permolestus: wélmy ťazssky, prjkry, nesnádny (KS 1763); tehdáž wjce ljbiti se bude vtrpný žiwot a prjkré pokánj (KO 1782)
3. nepríjemný: lamany w stawyech klubuw spogenj z natekany wlchkosty prjkreg welmi trapy (KoB 1666); yazyk z podnebym ustnjm kosstuge ssmaky, co sladke aneb horke, trpke aneb prykre, ostre aneb kwasne (:kisele:) gest (OP 1685); ty chlapczy wolačo mu prikreho (Jánovi Šimnech) odpowedaly (N. MESTO n. V. 1746); zahanybi jich, tsom szú tobe prikré, odporné, zlé a nyeszkojné (DŽ 1752); príkré weci, které sa gim prihodzugu, ňe su pre ňich ňešťasťim (DS 1795)
4. prísny, strohý; strašný, hrozný: sprawedlnost boska gest welmy prikra a ostra; zemssti panowe, knižata a potentatowe častokrate gsu prisni, prikri a ostri; mluwili, že bi on (Boh) bil hrozny, prikri a strassliwy (MS 1749; 1758); tento žiwota meho spusob hroznj bil a prikrj (PT 1796); -o, -e prísl i vetná prísl k 1: misty se musiss derzety brezy, nebo gest welmy prikro (ŠARIŠ 1568); praerupte: wrsskowaťe, prykro, wysoko (KS 1763); k 2: moleste: ťazsskó, nesnádňe, prykró (KS 1763); k 3: aegre est mihi: zle, prykro my gest (KS 1763); k 4: kterych on (Boh) uprimne miluge, maličko prikregsseg a ostregsseg s nima zachaza (MS 1758); (pán) rozkazowal prikre čelatce swogeg, aby skoro yssli (MK 18. st); -osť ž
1. prudké stúpanie al. klesanie terénu: acclivitas: sklonjtost, prjkrost (WU 1750) (seno) domow zwažat se nemuže pre wisokost a prikrost wrchu (PRIEKOPA 1780)
2. čo sťažuje priebeh niečoho, ťažkosť: obzwlasste pri malych detoch, kterymžto se muže bez wsselikeg prikrosti w destillowaneg wode zawdane bitj (OCh 17. st); (študent) slib učinil wstupiti do nektereg rehole, w ktereg bi žiwot swug w prikrosti a w pokani wgedel (MS 1749)
3. nepríjemnosť, mrzutosť: chtorim ti, óh, Pange, zaplatzis, jich prikrosztz prikrosztzu navrátzis (DŽ 1752); (Blanka) žádneho sebe ňemala príchilného, pred kím bi swé príkrosťi winúriť mohla (DS 1795)
4. prísnosť, strohosť: hle, gaka gest priazen, gaka duwerliwost panska, chcem rgect radneg gaka prisnost, gaka prikrost, gaka ostrost (MS 1758); serietas: ostrost, prikrost, prikra wec (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu