príbuzný
I. príd.
1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny; byť s niekým p.; je to p-á mojej žene
2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;
príbuzne prísl.;
príbuznosť -i ž.
II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch; pokrvný p.
príbuzný -ného pl. N -ní G -ných m.
príbuzný -ná -né 2. st. -nejší príd.
blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký
2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký
podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobný • analogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postup • príbuzný • blízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplíny • spriaznený • spríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené duše • podaný • podatý (na niekoho): je podaný, podatý na otca • rovnaký • zhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodné • porovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady
príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny • zastaráv. spriaznený: spriaznené rody
2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry • podobný: mať s niekým podobné názory • trocha expr.: pokrvný • bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy • spriaznený • spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše • hovor. porodinený
príbuzný príd.
1. blízky pokrvne al. na základe manželstva: byť niekomu, s niekým p.;
2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi; podobný: p-é národy, kmene, rody, jazyky; p-é slová, hlásky; p-é vedné odbory;
spodst. príbuzný, -ého m., príbuzná, -ej ž. kto je s niekým v príbuzenskom pomere: krvný, pokrvný p.; mať veľa p-ých; hist. práv. p. po meči po otcovi, p. po praslici po matke; práv. p-í v priamej línii, v priamom pokolení, p-í vzostupnej vetvy, línie, vzostupného pokolenia; p-í z pokolenia predkov, z pokolenia potomkov;
príbuznosť, -ti ž.
1. vzťah vyplývajúci zo zväzku daného rodom al. vzniknuvšieho manželstvom, príbuzenstvo: krvná, blízka p.; práv. p. v priamej línii;
2. podobnosť, vnútorná súvislosť: jazyková, kultúrna p., historická p. jazykov; p. medzi (slovanskými) národmi; pren. p. duší, osudov;
3. zastar. príbuzní, rodina, príbuzenstvo: Rod náš a príbuznosť naša v nesmiernu čeľaď sa rozpadla. (Sládk.)
príbuzný príd a. (o osobe) pokrvne al. manželstvom spriaznený, b. (o národe) kt. má podobné fyzické a psychické vlastnosti, c. (o meste) kt. má podobné postavenie, štatút, rozlohu: zadneho blizneyssiho statku swemu, pritele pribuznegssiho yako su listu tohoto ukazatele, (nezanechal) (HRNČIAROVCE n. P. 1603); Tesalonicenssti posilagj do Athen, do pribuzneho mesta a bliskeho, Timoteusa ku swatemu Pawlowi (TC 1631); necessarius: prjtel, pribuznj prátel; affinis: pribúzny, bljsky, súsédsky (KS 1763); pribužny k ciklopum národ (PT 1778); ku zachováňi príbuzného techto prítelství dal jsi ti dcéru túto tvú ňešťastnú a on dal sina svého (BR 1785); subst p. m, p-á ž 1. kto je s niekým v príbuzenskom pomere: geho pritel a pribužny (MARTIN 1590); bude mjti moc y geho manželka y dietky y geho pribužnj wymeniti tie role (P. ĽUPČA 1597); kterj gsu gedneho rodu a sebu krwy spogenj, pribužnj a pokrwnj se zowu; ostatnj prjbuznj (KoB 1666); welky mogol, že to oslobodel, každoročne z dwanasti wladarstwa bere stosstiricatstiri panni za prybužne (KrP 1760) za milostnice; Alžbeta, prjbužná twá (PrW 1780) 2. kto pribudol, prišiel, cudzinec: pribúzny sem a prespólny u wás (KB 1757); aventitium genus: prjchozy, pribúzny; extraneus: prespólny, cudzokragánsky, pribúzny, prjchozy (KS 1763); -e prísl: bilo mu dovolené ay k Fattime gíťi, aľe ňe tak slobodňe a príbuzňe gsú sa wíc zmlúwali (BR 1785) dôverne; -osť ž 1. vzťah vyplývajúci z rodinných, príbuzenských zväzkov: o prjbužnosty (v nadpise) (KoB 1666); agnatio: prjbuznost, prátelstwj (WU 1750) 2. blízky vzťah, vnútorná spojitosť: wedety mame, že trognasobnu pribužnost neb prytelstwy cirkewne a obecne prawa uznawagu: 1. pribužnost legalsku, t. g. podle praw ustanowenu, 2. duchownú, podle cirkewneho urideny, 3. pribužnost pokrwnosty telesneg, podle praw prirozenosty (DuD 1717); žádnú s ňú pred tím ňema príbuznosť, žádné o lásce svéj spoluzmlúváňí (BR 1785) 3. príbuzní, rodina, príbuzenstvo: aby zaden na odpor se nepostawowal ze wssy prybuznosty (TURANY 1672); Abraham patriarcha na rozkaz božj opustil dom swug y pribuznost swau (SP 1696); Jano Balaž kupil dom po nebohem Janowy Uhlgarowy z dowolenim pozustalich sirot ag wsseceg pribuznosty (OČOVÁ 1759)