príživník -a m.
1. mn. -ci pejor. človek žijúci z práce iných, parazit: p. spoločnosti
2. mn. N a A -y biol. cudzopasný organizmus, cudzopasník, parazit;
príživníčka -y -čok ž. k 1;
príživnícky príd. i prísl.: p-e živly; žiť p.;
príživníctvo -a s. ťaženie z práce druhého, parazitizmus
príživník -ka pl. N -íci G -kov m.
cudzopasník 1. živočích al. rastlina žijúci (žijúca) z iného organizmu • parazit: črevný cudzopasník, parazit
2. pejor. kto nevytvára nijaké (nové) hodnoty: cudzopasníci na tele spoločnosti • pejor. príživník kto žije z práce iných: hľadá si prácu, nechce byť príživníkom; pejor. pasák kto sa priživuje na prostitútkach • pejor.: parazit • cudzopas • cudzopasec: zbaviť sa cudzopasca • zastaráv. trúd
príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač
2. p. cudzopasník 2
príživník, -a, mn. č. -ci m.
1. človek žijúci z práce iných, parazit: Príživníci tyli z práce ich rúk a bohatli na ich škodu. (Urb.) Príživníkmi družstiev sú ti, ktorí hľadia len uchytiť svoju korisť a vyhnúť sa disciplíne. (Heč.)
2. (mn. č. -y) biol. rastlina živiaca sa z tela (živných látok) inej rastliny al. živočích živiaci sa z tela iného živočícha, cudzopasník;
príživníčka, -y, -čok i príživnica, -e, -níc ž. žena žijúca z práce iných: Ledva stačí uživiť maminku s celým štábom jej príživníc. (Jes-á);
príživnícky príd. i prísl.: p-a trieda, p-e živly; žiť p. (na niečom);
príživníctvo, -a str. vyciciavanie, vykorisťovanie niekoho al. niečoho: kapitalistické p.