príťažlivý príd.
1. kt. priťahuje, op. odpudivý: p-á sila
2. kt. vábi, púta, vábivý, pútavý, sugestívny, atraktívny: p-é dievča, p. program, p-á kniha;
príťažlivo prísl.: p. pôsobiť;
príťažlivosť -i ž. fyz. sila, ktorou sú k sebe priťahované akékoľvek dve látky, gravitácia
príťažlivosť -ti ž.
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
príťažlivosť 1. fyz. sila, ktorou sú k sebe priťahované akékoľvek dve látky • fyz. gravitácia
2. p. čaro
príťažlivý príd. ktorý priťahuje, pripútava, vábi, vábivý, pútavý: p. zjav, p. človek; p-é oči, p. pohľad;
príťažlivosť, -ti ž.
1. vlastnosť niekoho al. niečoho príťažlivého: Gaby má, najmä na starších pánov, úžasnú príťažlivosť. (Ráz.) Pre neho má tu každá skalka, každý kvietok svoju poetickú a vedeckú príťažlivosť. (Al.)
2. fyz. vlastnosť telies vzájomne sa približovať v smere ich spojnice: zemská p. sila prejavujúca sa priťahovaním hmôt k zemi, ich voľným pádom a váhou