príťažlivý príd. ktorý priťahuje, pripútava, vábi, vábivý, pútavý: p. zjav, p. človek; p-é oči, p. pohľad;
príťažlivosť, -ti ž.
1. vlastnosť niekoho al. niečoho príťažlivého: Gaby má, najmä na starších pánov, úžasnú príťažlivosť. (Ráz.) Pre neho má tu každá skalka, každý kvietok svoju poetickú a vedeckú príťažlivosť. (Al.)
2. fyz. vlastnosť telies vzájomne sa približovať v smere ich spojnice: zemská p. sila prejavujúca sa priťahovaním hmôt k zemi, ich voľným pádom a váhou