Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prázdny príd.

1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok; p. zošit nepopísaný;

pren. p. človek bez hlbších záujmov

2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život

3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň

p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí; mlátiť p-u slamu; prísť s p-ymi rukami; mať p-e vrecko nemať peňazí;

prázdnosť -i ž. bezobsažnosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prázdny; prázdno prísl. i ‑a s.; prázdnosť ‑i ž.

prázdny -na -ne 2. st. -nejší príd.

-ny/1042564±2221 2.16: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 183577→183499
+290
−378
štátny/5482 čierny/5551→5473
+268
−356
správny/5214 krásny/4696 pozitívny/4561 kultúrny/4451 zvláštny/4208 sociálny/3645 prázdny/3437 negatívny/3386 literárny/3026 právny/2932 konkrétny/2890 reálny/2550 súdny/2509 vážny/2417 špeciálny/2198 mimoriadny/2028 normálny/1872 vzácny/1808 aktuálny/1789 miestny/1762 minimálny/1715 mierny/1684 vládny/1632 oficiálny/1612 ideálny/1568 aktívny/1562 individuálny/1526 televízny/1464 maximálny/1343 poriadny/1338 samosprávny/1333 slávny/1329 morálny/1318 regionálny/1221 prísny/1174 sexuálny/1121 profesionálny/1082 absolútny/1074±19 nesprávny/1036 originálny/1013 folklórny/943 riadny/939 generálny/908 univerzálny/903 intenzívny/893 definitívny/892 centrálny/861 atraktívny/807 globálny/782 dokumentárny/782 efektívny/771 optimálny/770 jedálny/706 kolektívny/671 objektívny/669 populárny/640 rôzny/639 mediálny/638 prekrásny/634 unikátny/630 rozdielny/629 digitálny/627 primárny/597 subjektívny/594 federálny/575 emocionálny/572 radikálny/569 nesmierny/568 smiešny/556 intelektuálny/543 (950/62712)

-y/8672296±14290 1.94: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 281190→281293
+639
−737
krátky/6858→7054
+31
−44
známy/5773 štátny/5482 čierny/5551→5473
+268
−356
správny/5214 biely/5158 krásny/4696 európsky/4667±312 pozitívny/4561 kultúrny/4451 priamy/4247 zvláštny/4208 sociálny/3645 rýchly/3548 prázdny/3437 negatívny/3386 literárny/3026 právny/2932 hospodársky/2930 konkrétny/2890 nízky/2689 reálny/2550 súdny/2509 vážny/2417 špeciálny/2198 blízky/2129 mimoriadny/2028 úzky/1948 francúzsky/1879 normálny/1872 vzácny/1808 aktuálny/1789 miestny/1762 minimálny/1715 mierny/1684 vládny/1632 oficiálny/1612 ideálny/1568 aktívny/1562 individuálny/1526 televízny/1464 sovietsky/1398 maximálny/1343 poriadny/1338 samosprávny/1333 občiansky/1332 slávny/1329 morálny/1318 neznámy/1286 rozsiahly/1276 regionálny/1221 prísny/1174 sexuálny/1121 čínsky/1117 taliansky/1082 profesionálny/1082 grécky/1076 absolútny/1074±19 nesprávny/1036 nitriansky/1034 originálny/1013 folklórny/943 riadny/939 generálny/908 univerzálny/903 náhly/898 intenzívny/893 definitívny/892 centrálny/861 stály/829 atraktívny/807 globálny/782 dokumentárny/782 efektívny/771 optimálny/770 lekársky/752 okrúhly/747 rybársky/738 španielsky/711 jedálny/706 hlúpy/706 rímsky/701 (2074/113152)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažnýprázdnyneobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táraniezried.: duchaprázdnyduchapustý (Hurban, Záborský)bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dieloobmedzenýhlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámkynetvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá prácabezmyšlienkovitýautomatickýzautomatizovanýmechanickýpren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

p. aj schematický

2. p. mŕtvy1 1


bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prázdny príd.

1. ktorý nič neobsahuje, ktorý nie je ničím naplnený: p. pohár, hrniec; p-a izba, ulica; p. žalúdok; p. zošit čistý, nepopísaný; p. človek nemajúci hlbšie záujmy

p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí; prísť s p-ymi rukami nič nepriniesť; mlátiť p-u slamu zbytočne hovoriť;

2. nezmyselný, bezobsažný, bezúčelný: p-e reči, slová, p. život;

3. nevyplnený prácou, voľný: Každú prázdnu minútku využil na agitáciu. (Vaj.)

4. zastar. (čoho) zbavený niečoho, bez niečoho: List bol písaný tónom prázdnym lásky. (Vaj.)

5. (o kvetoch) ktorý nemá zväčšený počet korunných lístkov: p-e klinčeky

prázdno p. prázdny


prázdny [-z(d)n-] príd
1. kt. nie je ničím naplnený: ktery wuoz na most przygde prwe, ten ma prwe giti przes most, bud prazny neb nabrany (ŽK 1473); gedna beczka, geden sud prazdny, ssest wozow jariny (P. ĽUPČA 1558); tam y chleba malo ze mlyna zustalo, prazna biwa kuchyna (BV 1652); toliko to wie, že geg praznu skleniczu predepsany Joannes Simkovicz ginačze Ferkowie dal naspet (BYTČA 1716)
F. mať p. čas od čoho nezaoberať sa niečím: Placidus kdiss od wogenskich starosty prázny čas miel, wogni wssak premisslowani neskladal, ale len w honbu zwerúw obracal (PeP 1771); kdy by sme ten plat meli dat, museli by sme všetko predat a ničem zostali a zatym podima rukami praznyma z pribytkov našich ven z gruntov po dobrych ludoch po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP) bez zabezpečenia: ten kdo cestu prazdny chody, nicz mu zbogjnk neusskodj (SiN 1678) kto nič nemá; tak Buch jest swedkom našim, že dokonati tohože trapeni jinšiho neočekavame krom žebrotu, žalost, nařikani a s praznymi rukami všeckeho zanechani (L. JÁN 17. st) zanechanie všetkého napospas; Buh by gest pričina, či sy ty sama, ponewačz praznimy rukami pred Boha prichazass a že owotče žiwota tweho gemu neprinassiss (AgS 1708) nemáš nijaké zásluhy; z prázním míškem bez ublížení ťelesného bil prepusťen (BR 1785) bez peňazí
2. (o usadlosti, dome ap.) neobývaný: pany Swetogenssczy stary zwyk zachowagy, kde by bolo pak mestysskych a z Trsteneho po timy horamy bydliczy mohu sylu stawety (L. JÁN 1480); strany ssenku czo se dotičze ssenki prazne nestoga (L. JÁN 1617); o, mug krestanski kazdicko, nemass techdy priciny se diwiti, že tisic uskosti a nesstesti na tebe se wali, že dom twug tak welmi gest prazny (MS 1758) o nedostatku
3. (o rečiach. sľuboch, láske ap.) kt. nemá nijakú hodnotu: Kalphurnia, kteraz to przed prawem prazne rzeczy w hniewe wypustila, kdyz przed prawem stala (ŽK 1473); welicze a ponižene prosim, aby Wasse Oppatrnosty na prazdne slowa nedobrych yazikow nepozorowaly (S. ĽUBOVŇA 16. st); inaniloqvium: márná, darebná, prazná reč (KS 1763); Buh ale s márnymi, prázdnými a darebnými slybami ze sebe nedá posměch činiti; máss bljžnjho milowati skutečně tak, aby nebyla láska prázdná, ale skutečná a dobrýma skutkama doprowázená (MPS 1777)
4. (o človekovi) slobodný, voľný:
L. byť p. (od) koho, čoho byť oslobodený od niekoho, niečoho: aby Belussanie bily prazny chotare wysolagskeho (TRENČÍN 1584) nemali nárok na chotár; byť p. komu nemať nijaké záväzky voči niekomu: žeby (sused) z vedomosti takove dobytky kupil, aby cechu prazen byl (CA 1615); kdo (gest) od zanepraznenj prazen, nech at gde k towarišowj hlewet (KoB 1666) nie je zaneprázdnený; getly by skrz obecne nakazenj skutek wihynul, takoweg škody platenj, teš prazna budem (KOŠECA 1741); irumunis: newinny, slobodny, sprosteny od úradu, prázny, neúčastný; lazatus curis: prázny od starost (KS 1763)
5. (o žene) nevydatá: slubnicza pak medzy dwoma wohlačzy any gedneho nedostanúcze, prázna zústala (PeP 1769)
6. (o veciach) kt. má vnútri dutinu al. dutiny, dutý: cavus: prázný (WU 1750); w Karthagu stari pohaňe giž blazňiwe žili, když za Boha medenneho Saturnusa ctili, bil Buch z medi, prazny w sobe, na truňe sedici (GV 1755); dentes cavi, concawi: wydute, prazne zubi (KS 1763); p-a subst ž mat nula: geden každy počet tolik platj, kolikeré mjsto držj, kromě posledního, ten se gménuge zerus, nula neb prázná (LU 1775); -o prísl k 1: magu luadať na wozj a prazno nepustit (ŠTÍTNIK 1697); vacanter: prázno; inaniter: darebňe, dármó, nadármó, práznó (KS 1763)
L. p. sa trimať od čoho nepodliehať niečomu: abich se od kázdej márnéj mislyi prázno trimal (MCa 1750); k 2: tato familia odessla na Widumanec a hizba prazno stogi (NH 18. st); -osť ž
1. ničím nevyplnený priestor, prázdnota: caverna: gaskyna, djra, práznost; cavus: práznost, djra, gama hluboká (KS 1763)
F. verá lekári, že človek do melancholie pre černožltosť vpádá, to pak odtúd bívá, kdiž kdo práznosť v mešťeku swému badá (BN 1789) nedostatok peňazí
2. bezobsažnosť: prawdu powidass, žjwot čloweka owssem nic nenj, genom sama nuze, samj stin, sama práznost a ničemnost (SK 1697); otiositas: zahálka, zahálčivost et práznost; rugacitas: práznost, darebnost, márnost (KS 1763)
3. voľný čas, voľno: vacuitas a negotijs: práznost od prác (KS 1763); (ľudia) samy prázdnost negakú a pokog y odpočjnek prirozeny nasledugú (BlR 18. st); quies: odpočiwánj, spanj praznost (DSL 18. st)
P. tpn t. Proznouch (Praznovce 1235 CDSl, VSS);
x. atpn Radul, alio nomine Praznaglaua ( 1427)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale bola prázdna mais il était déjà vide
bola ešte vždy takmer prázdna était toujours presque vide
je prázdna, ale vzostup est vide, mais l'ascension
je prázdny, povedal otec est vide, dit le père
prázdna : proscéniová na prízemí vide : l'avant-scène du rez-de-chaussée
skoro všetky prázdne miesta presque toutes les places vides
že dvor je prázdny que la cour était vide
žiaľ, tak často prázdne si souvent vide hélas
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu