prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;
pren. kniž. p. slov bezobsažnosť
● zívať p-ou byť prázdny
prázdnota -ty ž.
hluchota 1. neschopnosť počuť • hluchosť: vrodená hluchota, hluchosť
2. stav bez myšlienkovej náplne: duchovná hluchota • prázdnota • bezobsažnosť: prázdnota, bezobsažnosť slov • pustota • hlušina
lacnota nízka finančná al. morálna a pod. hodnota niečoho • lacnosť: lacnota, lacnosť dovezeného tovaru • bezcennosť • povrchnosť: bezcennosť gesta • prázdnota • prázdnosť: prázdnosť myšlienok
nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnota • otupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosť • dlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľu • hovor. expr. otrava: čakanie je otrava • otupnosť • fádnosť • kniž. otupa (Hviezdoslav)
2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosť • nezáživnosť • nezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosť • jednotvárnosť • suchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladu • fádnosť: vo filme prevládala fádnosť
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
prázdnota, -y ž. ničím nevyplnený, prázdny priestor, pustota: Miesto, kde sedával, zívalo prázdnotou. (Urb.) Cítila prázdnotu samoty. (Vaj.); pren. duševná p. pocit človeka, ktorý stráca zmysel života