právoplatný príd.
1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba
2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;
právoplatne prísl.;
právoplatnosť -i ž.
právoplatne prísl.
oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému
2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy
právoplatne 1. porov. právoplatný 2. p. oprávnene 1
právoplatný príd. majúci právnu platnosť: p-é rozhodnutie, p. rozsudok, p-á voľba; p-é zasnúbenie (Šolt.); p. dedič (Jil.);
právoplatnosť, -ti ž.