právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo
právom prísl.
oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému
2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy
právom p. oprávnene 1, 2
právom
1. prísl. oprávnene: Veľké dielo možno právom nazvať stavbou komunizmu. (Pláv.)
2. predl. s 2. p. podľa práva: Tieto polia majú veľkostatkári od rokov právom vlastníctva. (Kuk.)
právom [-om, -em] prísl oprávnene: kteryz muz na druhem zalobu vdiela o dlhy a wyhra to po nuzy prawem, tedy ten dlznik musy takowy dlh ten den poloziti (ŽK 1473); gestly swetske wrchnosty prawem prislussy nektere zmluwy, ne kontrakty russity a zničity, pročpak chceme cirkwy božj takowe odeprity (Le 1730)