právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;
právnička -y -čiek ž.;
právnický príd.: p-á fakulta; práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;
právnicky prísl.
právnik -ka pl. N -ici G -kov m.
advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)
právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál
2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista
právnik, -a, mn. č. -ci m.
1. odborník v práve, znalec práva;
2. hovor. kto študuje právne vedy;
právnička, -y, -čiek ž.;
právnický príd.: p-á fakulta na ktorej sa prednášajú a študujú právne vedy; p-á dišputa (Jes.); p-é fígle (Jes-á); práv. p-á osoba organizácia, inštitúcia, podnik, ktorý je schopný byť subjektom práv a právnych povinností;
právnictvo, -a str. súhrn náuk týkajúcich sa práva, juristika
právnik m znalec práva: iuris peritus: práwnjk (PD 18. st) P. atpn Prawnik (v Dlhej 1543 U1)