právo -a práv s.
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život; p. na prácu, na oddych; p. hlasovať; občianske, politické p-a; p-a dieťaťa; ľudské p-a; volebné p.; mať p. na niečo; uplatniť svoje p.; p. veta
2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.
3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.
4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.
● byť v p-e mať pravdu; expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;
právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca; p-a chyba; p. štát regulovaný právom; p-e vedy vedy o štáte a práve;
právne prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
právne p. právny
právny príd. týkajúci sa práva, vzťahujúci sa na právo: p. zástupca, p-e vedy; práv.: p. poriadok súhrn zákonov a nariadení; p-e predpisy, p-e normy; p-a terminológia;
právne prísl. podľa práva: Pokladám funkciu právne za ukončenú. (Jes.)