prápor -u m.
1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.
2. správ. zástava;
práporový príd. k 1
prápor -ru L -re pl. N -ry m.
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
prápor vojenský útvar zložený z niekoľkých rôt • zastar. batalión
prápor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. vojenský oddiel zložený z niekoľkých rôt: Pol druha práporu stálo na rozsiahlom dvore. (Hruš.) Nad mestom bol rozložený celý peší prápor. (Jil.)
2. kniž. zastar. zástava: Na poli prápor biely rozvlní sa víchricami. (Botto) Srdcia tak sa trepocú, jak prápor v daždi nad dachom. (Smrek) Raz na prápor proletársky prišijú bratstva písmeny. (Pláv.);
práporný príd. k 1: p-é obväzište; p. trubač (Jil.)
prápor m zástava: kríže na praporoch (ZL 1611); abychom prapor swateho krize pozdwichnuti mohli (VP 1764); -ček dem: velum: praporček na domě (DQ 1629)