prám -mu pl. N -my I -mami m.
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
prám, -u m. plochá tkaná šnúra na lemy al. ozdoby; lem, obruba: Kladie písmo za prám čapice. (Kuk.) Vytrhnutý prám čierneho kožúška zakrýva tvár. (Jes.); lišací prám (Vaj.);
prámik, -a m. zdrob.
prám [prám, priam, prém] m nem tkaná šnúra používaná na lem al. ako ozdoba; obruba, lem: damaskowa sukna biela, hatlasowa czerwena s kwetowanjmy pramy s czierneho axamitu pramowana (L. JÁN 1597); ssubka cžerna, ze čtirma zlatimy pryamy kraloweg barwy, barssonyom podssita (HRADNÁ 1632); sukna gedna kotagkowa, trema zlatymi prami opramowana (TRENČÍN 1646); (žena) dotkla sa premu rucha geho (Le 1730); nawrchu bude obogek a prém aneb okragček okolo ňeho wytkanj (KB 1757); fimbria: prám (LD 18. st); -ček dem: limbulus: pramček (LD 18. st)
prémček, prémeček p. prám
prém p. prám
priam p. prám