práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)
práchno -na -chen/-chien s.
práchno, -a, -chen/-chien str.
1. ľahko vznetlivá organická látka (práchnivé drevo, huba ap.), kedysi nevyhnutná pri zapaľovaní kresadlom: Kresadlom vylúdili iskričku na práchno a fúkaním zapálili suchú svrčinu. (Jégé) Ranu vyčistili, založili práchnom a obviazali. (Vans.) Všetko je suché ako práchno; horí samo od seba. (Chrob.)
2. ľud. choroš trúdový;
práchenný i práchnový príd.: práchenná čapica (Kal.); práchnová čiapka (Lask.)
práchno s 1. ľahko zápalná organická látka (práchnivé drevo, huba), nevyhnutná pri zapaľovaní kresadlom: zažnutj kresivo z prachnem (KoB 1666); giskra wiražena a w oheneg nadobce od prachna zchopena nit syrowu a z tau swyčku aneb drewo zažyha (OP 1685); fomes: prachno (KS 1763); oheň powstawa, wssak nehořy předce, gestli giskra na prachno nepada (DK 1778); x. pren odkud chlipnost twa pochadza? Z prachna nachilnosti, odkud se to zapaluge? S twogeg nemudrosti (GŠ 1758) 2. pleseň, hniloba: caries: prachno, cerwotok; putrefacio: za práchno, aneb za hnjlost kladem (KS 1763) 3. zotletá, zuhoľnatená látka: wezmy lenowu ssatečku a spal ag nad swiečku na prachno (RT 17. st)