pozorovať nedok.
1. pozorne sa dívať: p. okolie, p-je každý jej pohyb; p. sa v zrkadle
2. sústredene sledovať so zámerom poznať niečo: p. hviezdy; p. bunky pod mikroskopom; p. pacienta
3. zisťovať, badať: už dlhšie p-je zmenu v jeho správaní
4. strážiť, striehnuť: p. podozrivú osobu
pozorovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
fixovať 1. hovor. sústredene niekomu hľadieť do tváre • hovor. fixírovať: fixoval, fixíroval oproti sediacu dievčinu • upierať zrak • pozorovať: ktosi z kúta na mňa upiera zrak, ktosi ma pozoruje
2. p. upevniť 2, zachytiť 2
pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú
2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať
sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt
2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)
3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2
vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinu • pozorovať • všímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudí • badať • poznať • zastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať choroba • poet. zrieť: zrel do diaľky • vídať • vídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov
2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželku • poet. zrieť: zrel ju vo svojich predstavách • vídať • vídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch
3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1
vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať • pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat • kniž.: postihovať • ponímať • odb.: apercipovať • percipovať: veci postihoval určitým spôsobom • cítiť • preciťovať • prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia
všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnosti • zachytávať • zaznamenávať • hovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robí • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajú • obracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu ulice • prizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postup • nár. šiacať si (Kukučín)
2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na ne • hľadieť • dívať sa • pozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatky • vidieť: vidí len seba
pozorovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) so zvýšeným záujmom, pozorne sa na niekoho al. na niečo dívať; všímať si; striehnuť na niekoho, na niečo: p. niekoho al. niečo s napätím, so zatajeným dychom, uprene; Jonáška pozoruje ženy jastrivým pohľadom. (Laz.) So zvláštnym záujmom pozoroval moju prácu. (Zúb.) Oberačka sa konečne začala. Dychtivo pozorujem každú podrobnosť. (Al.) S trpkosťou i s obdivom pozoroval to staré stvorenie, ako celé dni posluhuje cudzím. (Urb.) Četníci zastavovali autá, prehliadali batožiny, pozorovali železničiarov. (Jil.)
2. (čo, koho) sústredene vnímať, sledovať so zámerom poznať niečo, získať vedomosti o niečom: p. prírodu, p. fyzikálne javy, p. pokusné zvieratá; lek. p. pacienta sledovať vývin al. priebeh jeho choroby, účinky liekov ap.; p. niečo voľným okom, mikroskopom,
3. (čo i so spoj. že) zisťovať, badať, uvedomovať si: U primitívnych národov pozorujeme veľkú populačnú schopnosť. (Smrč.) Pozoruje už dlhší čas zmenu na pani majstrovej. (Zúb.) Kľačí a nepozoruje, čo sa dookola robí. (Kuk.) Pozoroval, že celá bibliotéka má internacionálny ráz. (Vaj.) Keď chvíľu uháňal, pozoroval, že kôň ustáva. (Jégé) Pozoroval som, že keby ženy volili, šlo by to istejšie a rezkejšie. (Taj.); neos. Nepozorovať na ňom ani najmenšieho hnevu. (Kuk.)
4. zastar. (na čo i so spoj. aby) dávať pozor na niečo, venovať pozornosť niečomu: (Báťa) bol tichý a pozoroval cestu. (Šolt.) Ona pozoruje na každé slovo. (Vaj.) Pozoruj si, aby ťa neobkradli. (Kuk.)
pozorovať ndk 1. koho, čo so zvýšeným záujmom, sústredene sa na niekoho al. na niečo dívať; pozorne si všímať niekoho al. niečo: wolala sem a odpirali ste, wstahowala sem ruku swau, a nebyl, kdo by pozorowal (SP 1696); prorok nás lkagjcý pozorowal a oplakal hrjch swúg (ŽP 1788); dobre pozorug, ktere (včely) lepssi litagi a chodga, ti sobe poznač a na semeno zanechag, nebo tge su mocnegssge a zdrawssge (RG 18. st); pozorugte, gak wssecko telo strakate gest (KP 18. st) 2. na čo sústredene vnímať niečo, získavať vedomosti o niečom: včytel nech mu (dieťaťu) prikáže, aby pilne pozorowalo na twarnost litery (BZ 1749); gak w malém, tak y welikém počtu zlatých gen na poslednj numer pozorúg, zdaliž gest rowný neb nerowný (LU 1775); ale gestly tak nestágna a zwrtlawa bude mysel twá, že nemožess pozorowati na slowa nižádne, sa preto nehňewag, ale wďačnym, spokogným a tichym buď (BlR 18. st) 3. koho, čo na koho, na čo venovať pozornosť niekomu, niečomu, starať sa o niekoho, o niečo: ze zbehlího velkího liduv zástupu jedni na fidľikáňí toliko a spívaňí pozoruvali (BR 1785); mezi bližními pozoruwaťi musíme na príteľstwj (BN 1790); otec vic pozoruge slabe než mocne deti (SS 18. st); kdo chce zmerkowati, zdaliss ge owca a zdaliss prinalezi mezi wiwolenych božich, ten a ta nech pozoruge na swe powahy a nachilnosti (MK 18. st) 4. čo, na čo prihliadať na niečo, brať niečo do úvahy: ponjžene prosim, aby Wasse Oppaternosty na prazdne slowa nedobrych yazikov nepozorowaly, nez aby ste radney o to vsilowaly, aby geho manželka pocztiwu žywnost mezy wamy mety mohla (S. ĽUBOVŇA 16. st); pany matka tez pozorugice lasku swych dyetek swogu praetensiu wedle testamentu nebostyka pana sweho Borczicky Andrassa penezitu summu ceduwala a dolu zlozyla (BOLEŠOV 1653); pozorugicze na werne služby kuchara, chalupu gemu conferugem (RADOLA 1726); na tito tehdi pričiny pozorugice, krssčenga a pohrebne hostiny gednemu každemu sa zakazugu (KOŠECA 1785); wjhledawa on (Boh) naplneny zakona od nas respectivam, pozorne pozorugice na nassy možnost (CS 18. st) 5. na koho, na čo dávať pozor na niekoho, na niečo, striehnuť, sledovať niekoho, niečo: musj byti w cechu geden notarius, ktery na wssecki wecy w cechu pozorowat musj (VRBOVÉ 1681); purgkrabi na mlatczov pozorowatj ma, abi oni werne a bedliwe zbožje wimlaczaly a any samj nekradly (TRENČÍN 1716); prospicio, nequid detrimenti accipiatur: pozorowati, aby se sskoda nestala (WU 1750); ale ag na to se ma pozorowati, aby trubelka se nenapukala (BiN 1799); owčár pozorowat take má, abi owce smradlaweg wodi aneb marastow wodu ňehleptali (PR 18. st) 6. čo čím počúvať: y poweďela Yúdytha služebnici swég, aby stala wénku pred gizbu a pozorowala (KB 1757); auribus suspensis aliqvid bibere: welmy počúwati, pozorowati; audio: slyssjm, poslúchám, pozorugem (KS 1763); Bože, wisliss modlitbu mu a pozorug bedliwim uchom slowa ust mich (ET 18. st)