poznanie -ia s.
1. nadobudnutie, nadobúdanie vedomostí, názorov, predstáv o skutočnosti: vedecké, teoretické p., ľudské p.; teória p-ia
2. súhrn nadobudnutých vedomostí, poznatky: štúdiom rozšíril svoje p., túžba po p-í
● o p. (lepší, krajší) o voľačo
poznanie -nia s.
poznanie p. poznatok
poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti • poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznania • vedomosť (iba mn. č.) • znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalosti • poučenie: kniha je zdrojom poučenia • informácia: získať obšírne informácie o niečom • pren. publ. signál: dostávať signály
poznanie, -ia str.
1. nadobudnutie, získanie náležitej, správnej predstavy al. názoru o niečom, postihnutie zákonitostí objektív-nej skutočnosti: vedecké, teoretické, pojmové, rozumové p.; pramene p-ia; pren. bás. strom p-ia (Smrek); jablko p-ia (Tat.) poznanie;
2. znalosť, súhrn poznatkov: Noviny rozšírili svet jeho poznania o ďalšie priestranstvá. (Urb.) Bol bohatší o nové poznanie. (Zúb.)
poznanie [-ie, -í] s 1. nadobudnutie vedomostí, názorov, predstáv o skutočnosti: když wrchnost k poznaňi prawdy chce prisahu miťi, dobra wec gest sprawedliwu prisahu čyňiti (GV 1755); falsi, veriqve, notitia: falessnosti a sprawedlnosti poznánj (KS 1763); Pan Búch deg, aby y kazatel ten, skrussenim žálem pohnuty byl, ku poznány swého hrychu (PeP 1770) 2. nadobudnutá znalosť, predstava, názor, poznatky: (Boh) lidi poznanim evangelium swateho oswecuge (TC 1631); notitia: známost, wedomost, gazyk, poznani (KS 1763); w temto djle w tabulách o poznánj liter sslabikowánj, čjtanj giž wzlásstně konano gest (DM 1780); Gerdrúdis za krátkého času mnoho prospechowala w poznáňu gazyka latinského (BlR 18. st) L. božie, dušné, pravé, sväté p., p. Boha, svetla náb pravá kresťanská viera: grunt a studnicze pobožnosti žiwota krestianskeho nicz neni gineho, krome sama puha wira, prawe poznani a wziwani Spasitele nasseho Gežisse Krysta (TC 1631); skrze twe swate poznany slawy wečne dossel (AgS 1708); afferre alicui religionem: ňekoho na dussné poznáni prigjti (KS 1763); wssemohúci synu, genž sy celi swet zatmenim bludárstwi zaneprazdneni k poznáni sweta priwedl, zhromaždi take tento roztrhani lid (VP 1764) 3. spoznanie, zistenie, rozoznanie: mistr Nykasy yal se na gineho, gmenem Greczia, zialowati z te przicziny, z rzeczi ginssich a poznany Greczia, kteryzto od Lukaczie wzal byl konie za dluzobu swu (D. NIVA 1562); prichazime k dokonalemu poznani osobi geho (TC 1631); amusium: tabúlka na poznánj wetra na hagowe, kompas (KS 1763); pre lechčegšé zwučnosťi poznáňj dluhokím običagný znak klaďem (BE 1794); wino neglepssj ssmakuge po gedeni pomaranču, ponewac takowe gablko huť prinassj čistegssu ku poznani šmaku weci (PR 18. st)