poznanie [-ie, -í] s
1. nadobudnutie vedomostí, názorov, predstáv o skutočnosti: když wrchnost k poznaňi prawdy chce prisahu miťi, dobra wec gest sprawedliwu prisahu čyňiti (GV 1755); falsi, veriqve, notitia: falessnosti a sprawedlnosti poznánj (KS 1763); Pan Búch deg, aby y kazatel ten, skrussenim žálem pohnuty byl, ku poznány swého hrychu (PeP 1770)
2. nadobudnutá znalosť, predstava, názor, poznatky: (Boh) lidi poznanim evangelium swateho oswecuge (TC 1631); notitia: známost, wedomost, gazyk, poznani (KS 1763); w temto djle w tabulách o poznánj liter sslabikowánj, čjtanj giž wzlásstně konano gest (DM 1780); Gerdrúdis za krátkého času mnoho prospechowala w poznáňu gazyka latinského (BlR 18. st)
L. božie, dušné, pravé, sväté p., p. Boha, svetla náb pravá kresťanská viera: grunt a studnicze pobožnosti žiwota krestianskeho nicz neni gineho, krome sama puha wira, prawe poznani a wziwani Spasitele nasseho Gežisse Krysta (TC 1631); skrze twe swate poznany slawy wečne dossel (AgS 1708); afferre alicui religionem: ňekoho na dussné poznáni prigjti (KS 1763); wssemohúci synu, genž sy celi swet zatmenim bludárstwi zaneprazdneni k poznáni sweta priwedl, zhromaždi take tento roztrhani lid (VP 1764)
3. spoznanie, zistenie, rozoznanie: mistr Nykasy yal se na gineho, gmenem Greczia, zialowati z te przicziny, z rzeczi ginssich a poznany Greczia, kteryzto od Lukaczie wzal byl konie za dluzobu swu (D. NIVA 1562); prichazime k dokonalemu poznani osobi geho (TC 1631); amusium: tabúlka na poznánj wetra na hagowe, kompas (KS 1763); pre lechčegšé zwučnosťi poznáňj dluhokím običagný znak klaďem (BE 1794); wino neglepssj ssmakuge po gedeni pomaranču, ponewac takowe gablko huť prinassj čistegssu ku poznani šmaku weci (PR 18. st)