Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poznať¹ nedok.

1. mať na základe skúseností zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom, niekom: p. cestu; p. zákony, predpisy; chce p. svet

2. byť známy niekomu (z osob. styku): p. niekoho osobne, odmalička, z videnia; robil sa, že ho nep-á

3. obyč. v zápore hlásiť sa, priznávať sa k niekomu: je pyšný, nikoho nep-á

4. obyč. v zápore pripúšťať, mať rád: nep-á žarty, kompromis; nep-á odpočinok

5. sledovať, mať na zreteli: p-á len svoj prospech

6. (bolo, bude) poznať vidieť, badať, pozorovať: p. na ňom prežitú biedu; nebolo to na nej p.

7. (bolo, bude) poznať byť zreteľný, viditeľný, rozoznateľný: zďaleka ju p. podľa farby vlasov; keď to vyperieš, nebude nič p.

● p. niečo ako vlastnú dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; expr. to (už) p-me! máme s tým (zlé) skúsenosti

// poznať sa¹ (i vzájomne) byť známy: p. sa s niekým veľmi dobre; p-l sa s ním zo štúdií; p-li sa z videnia

poznať² dok.

1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, predstavu, názor: p. objektívnu skutočnosť, p. pravdu

2. spoznať (význ. 2): daj pozor, aby ťa nep-li

3. zoznámiť sa: nech príde, rád by som ho p-l; teší ma, že som vás p-l

4. uvedomiť si, zbadať, zistiť, spoznať: keď p-á, že si tam nebol, bude sa hnevať

5. skúsiť zažiť, pocítiť: p. núdzu, nikdy nep-l materinskú lásku

● vtáka p-š po perí, človeka po reči; v núdzi p-š priateľa; p. niečo na vlastnej koži; zmeniť sa na nep-nie veľmi;

nedok. poznávať -a

// poznať sa² zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: p-l som sa s ním na dovolenke; p-li sa vo vlaku

poznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. (mať predstavu)

poznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok. (nadobudnúť predstavu)

poznať sa -najú sa -nali sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

poznať sa -ná sa -najú sa -nal sa -najúc sa -nanie sa dok.

poznať sa¹, -á, -ajú nedok. (s kým) byť známy, oboznámený s niekým: p. sa s niekým dobre, bližšie, zbežne, p. sa s niekým z videnia, osobne; Poznali sa od malička. (Tim.); expr. Poznajú sa do špiku kostí a od nepamäti sveta (Urb.) veľmi dobre a veľmi dávno.

poznať sa², -á, -ajú dok. (s kým) zoznámiť sa s niekým: Poznal som sa s ním vo Zvolene. (Ráz.) Zajtra to bude práve rok, čo sa poznal so svojou snúbenicou. (Sev.)

poznať¹, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom (obyč. na základe skúseností, poučenia, štúdia ap.): p. cestu, kraj, okolie; p. predpisy, zákony, (základné) pravidlá niečoho; p. pomery, p. život; p. pravdu; p. cenu, hodnotu niečoho; p. niečo al. niekoho bližšie, dobre, dokonale, dôkladne, p. niečo zbežne, podrobne, presne; p. niečo naspamäť, spamäti veľmi dobre; hovor. p. niečo al. niekoho ako svoju dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; p. hodiny vedieť určiť čas (podľa polohy ručičiek na ciferníku); Pozná kus sveta, pozná život v horách i v meste. (Fr. Kráľ) Ponáhľal sa cestou, na ktorej pozná aj v noci každý pník. (Laz.) Sibír som poznal dosiaľ len z mapy. (Jes.) Poznám tú históriu. (Krno) Poznáme svojich ľudí. (Min.) Nášho starého otca každý poznal ako veselého človeka (Fig.) každý vedel o ňom, že je veselý.

● ja ťa (ho) už (tak) poznám viem o všetkých tvojich (jeho) vlastnostiach (najmä o chybách, slabostiach); to už poznáme máme s tým (zlé) skúsenosti;

2. (koho) byť známy, oboznámený s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: p. niekoho osobne, z videnia, z počutia, zo spomínania, p. niekoho podľa mena; Pozná ho z vás niekto? Ani jeden z chlapcov ho nepoznal. (Zúb.) Dievčatko ľutuje, že si nikdy nepoznalo starého otca. (Janč.) Chlapci, nepoznáte Štefa Reptiša? (Tat.)

3. obyč. v zápore (koho, čo) hlásiť sa, priznávať sa k niekomu al. k niečomu: Je pyšný, nikoho nepozná, nepozdraví, neprihovorí sa. (Taj.) Teraz si synak otca nepozná. (Tat.) Keď dostane žubrienka chvostík, už ním zatrepoce a odpláva preč, už nepozná svojho hniezda. (Vaj.)

4. (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád: nepozná žarty, ohľady, kompromis; Nepoznajú temer oddychu. (Švant.) Livorovci nepoznali odkladania. (Fig.)

5. (čo, koho) mať na zreteli, mať ohľad na niečo, na niekoho: Vy bankári poznáte len svoj prospech. (Jégé) Nepoznáme rodinu, priateľa, len majetok. (Taj.)

6. neos. (bolo, bude) poznať (čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať: Poznať na ňom prežitú biedu. (Smrč.) Roboty na nej nebolo poznať. (Urb.) Na ňom veru bolo poznať, že rád za kratšie ťahá. (Kuk.) Umy sa, poznať ti, že si plakala. (Vaj.) Poznať, že boli veľké pŕšky. (Kuk.); používa sa ako vložka: Ten už, poznať, videl sveta. (Taj.)

7. neos. (bolo, bude) poznať (koho, čo; koho, čo po čom) byť zreteľne viditeľný, rozoznateľný: poznať (nepoznať) ho na fotografii, v maske; Tam nebudeš odfotografovaný. Nikoho nebude poznať. (Taj.) Mohla by prísť i pani, bolo by ju poznať zďaleka. (Kuk.) Notára bolo poznať po podlhovastej hlave. (Jes.)

poznať², -á, -ajú dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť, získať vedomosti o niečom al. o niekom;

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: p. niekoho al. niečo na prvý pohľad hneď; Dajte pozor, aby vás nik nepoznal. (Stod.) Servus, kamarát! — vykríkol som, poznajúc svojho kolegu. (Jes.) (Janko) čaká, že stará, keď ho pozná, zmení hlas. (Tim.) Poznal som ťa po kroku. (Urb.) Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); zmeniť sa na nepoznanie veľmi;

3. (koho, čo) zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým al. s niečím: On by rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Akože by som ju nepustila? Nech pozná svet, nech skúsi voľačo. (Skal.)

4. (čo, zried. i koho i so spoj. že) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Hermína hneď prvé dni poznala svoj neutešený údel. (Švant.) V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Keď pán pozná, že sú dukáty falošné, bude sa ešte väčšmi hnevať. (Jégé)

5. (čo) okúsiť, zakúsiť, pocítiť: Žilo sa jej dobre, takže nepoznala núdze. (Ondr.) A ty si lásku poznal? (Mih.); tvár, ktorá okrem materinského bozku iného nepoznala (Urb.); expr. p. niečo na vlastnej koži zažiť, prežiť;

poznávať

poznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobúdať, získavať vedomosti o niečom al. o niekom, podrobne sa oboznamovať s vlastnosťami niečoho al. niekoho: p. prírodu; p. okolitý svet (Fig.); učiť dieťa prvé veci poznávať (Rúf.); Miško bude chodiť do špitála a tam sa bude učiť choroby poznávať. (Taj.) Najlepšie som ťa počala poznávať z tvojich listov. (Šolt.) Čítal a študoval, orientoval sa a poznával. (Fr. Kráľ)

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomovať si, rozoznávať niekoho al. niečo známeho: V chlapovi poznával som baču spoza vrchu. (Taj.) Paľo poznával Zuzin hlas medzi inými. (Tim.) Trochu som ich po tvári poznával, ale nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Chodbu som poznával po zvláštnych zákrutách a výčnelkoch. (Hruš.)

● ja ho nepoznávam jeho konanie (reč) ma udivuje;

3. (koho) zoznamovať sa s niekým: Som rád, že vás poznávam.

4. (čo, i so spoj. že) badať, zisťovať, presviedčať sa o niečom: Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našich charakteroch mnoho trhlín! (Jes.) Poznáva, že už nemá miesta medzi ľuďmi. (Al.)

5. (čo) okusovať, pociťovať: expr. p. niečo na vlastnej koži zažívať, prežívať;

dok. poznať²

poznať dk
1. čo zmyslovým vnímaním a myslením získať príslušnú predstavu, názor, znalosť: nechlub se mudri w mudrosti swe, ani silni w sile sweg, ale w tom se chlub, abi si poznal, že ya sem Bohem twim (TC 1631); a tak (prešovský mešťan) svet zanechal, Bohu se v moc oddal, korunu života neomylne poznal, neb svúj kríž litoval (ASL 1687); (Gejza) prawu wiru poznal a sam zgewne wjhlasuwal (Káz 18. st)
2. koho, čo (po čom, z čoho) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: ktoz prodanu wiecz pozna, ten ma po prawie swiedssiti wiecz prodanu, kdyz on geho zlodiey pozna anebo opowi, tak by to mohl prowesti, lecz by to miel na to zwlasstni swiedomi, kdez gest to prodal (ŽK 1473); potom po niekterom czase wypožiczala zasse tu motiku Barbierka od mogey zeny, kteru motiku Lutočka poznal y wzal (P. ĽUPČA 1582); slissal sem hlas wolagice od Zachara Gombara nebo geho po recžy poznal (KRUPINA 1643); mnohy zna gjneho, než sebe sameho do konce nechce poznat (BV 1652); swedek obdjalecz utjekagyczich widjel y trech slobodnyku krakowanskich s flintamj poznal (VESELÉ 1748); prwssu pak protesstatiu sam pan Porubsky Paulus napisal mogim menem, ale my gu kazal prepysat, aby mu ruku nepoznaly (s. l. 1749); Makárius Alexandrinsky sedyel a ku ssčipany komarum se odewzdal, ktery geho tak zranili, že za malomocneho držan a z rečy toliko poznan byl (PeP 1770); Martin napredku zub nema, pre ktery w rečy se poznat muže (Kur 1784-90); kteri kun se wodu ochwaty, poznass po teh dirkach v chripi, že mu nimi woda pugde (RG 18. st); dolu, dolu, ku Dunaju, kdze nas ludze nepoznaju (PV 18. st)
F. jelena po rohách, medveda po nohách snadno poznátí múžeš (BV 1652); poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepu a čloweka po reči (SiN 1678) vtáka poznáš po perí a človeka po reči; dobrý prjtel poznan bywa, kdy se suženj ozywa (SiN 1678) v núdzi poznáš priateľa
3. koho, čo zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým, s niečím: hodnu a užytecžnu wecz uznawal sem biti, abich wam učinil znamost, skrze kteru bi ste mohli poznati prawich služebnikow a učitelow (TC 1631); a poznal Kayn manželku svú (KB 1757); bodaj som ťa bola nikdy nepoznala, než bych ja pre teba tú ťažkosť trpela! (AD 1786); ponewadž (Boh) bere y takowe ditky, ktere gesste anj toho sweta nepoznalj (CS 18. st)
4. čo (z čoho, na kom, po čom) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: když pak wlchkosti kvasnice panugj w tele, neywice po kuži černe to pozneg (MBF 1721); po skutku tyelesnom v pgaty mesgacz poznala si na sebe, že si tyarsena (VELIČNÁ 1724); ale srdco w člowekowi poznáss z obličege, když ge srdco pri zarmutku, twár se mu nesmege (GV 1755); takowy običag magu hrissnici, že sa wiceg pokuty aneb potrestani obawagu nežli hrichu, poznati to mužeme hnedky na Adamowy, prwnem nassem otcowy (MS 1758); astrolabium: nastrog, s kterého pohnuti hwezd poznati sa može (KS 1763); (Sigismundus Majtheny) uznawa, že najmenssie znamenje uderenja nyepoznal (PRIEVIDZA 1768); wogák gak poznal, že tak ukrutny učynek spáchala, y s prisahu doswedčil, že nikdy w také manželstwo newstúpy (PeP 1770)
5. čo (o pocitoch, chorobách ap.) okúsiť, zakúsiť, pocítiť niečo: lásku od ní (dievčaťa) jak sem poznal, pravice svej sem jí podal (ASL 1603-04), Daniel musj wiznat, že sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerov posielal, zimy, hladu w sskolach zadneho nepoznal (PREŠOV 1666); (mládenec) swu mizerigu a býdu poznal, swúg ssibalski žiwot oplakáwal (VP 1764)
6. koho, čo (za čo) uznať niekoho, niečo (za niečo): ktere sukna poznagu (majstri) dobre byt, magu gich znamenim cechownim wedle obiczege ginih czechov prorazit (CA 1675); každy kundssoft, ktery z pečadu magistratsku poznamenany a potwrděny neny, za neplatny poznán bude (NJ 1785-88)
7. čo (na koho) (rečou) vyznať, vypovedať: tehda my wssitka rada prosili sme Brssneka y dali sme gemv k wierze dussy, poznal-ly to Petrass na Mikolasse, czili nicz (ŽK 1453); Stephan Oczenass poznal pod prysahu, ze jsem svu ruku pomohl czytat penyze za ten sseffran Yamrichowy (RYBANY 1548 SLL); przi tem bylo spominano, zeby ta zeme ku kostelu przisluchala, ale swedomy poznalo, y ze do ney kostel nikdy nicz nemel, ani ma (P. ĽUPČA 1549); Martyn Hryieh, poddany pana Zayho w Krasnej Wsy, poznal pod prysahow, že czo se dotycže nyeyakoweg Cžerwyenkoweg studnycze, ze tu kopanyczu pozywa neyaky Martyn Petyowsky de Petyowky (MOTEŠICE 1569); -ávať ndk k 1: hrjchy swe poznawam, gichž srdečne ljtugj (PoP 1723-24); ani dobrich weci, ktere ze sebu slepota telesna donassa, nepoznawass (MS 1758); zagiste swaty w nebi poznáwagú dokonále práwdu (BlR 18. st); k 2: ay wůl a osel poznawa gesle pana sweho (KK 1709); a tak každy ze zastawy monarchu poznawa (GŠ 1758); tych ospalich probudim, když gim predstawim welike sskody, drza se oni gam, do kterych ackolwek snadno padagu, wssak sweho padu nepoznawagu (MS 1758); gako to muže byt, nebo ona (Panna Mária) muže nepoznáwa (WP 1768); k 3: to, čo dobrého a tebe milého gest, gsem poznáwal (ŽP 1788); k 4: ale kdiž by byl deň, nemohli zem widěti, ale něgaky zátok poznáwali, že má breh (KB 1756); segullum: zlatá žila w zemi, s kterég poznáwagú rudárj, zdaliž gest ruda w ny (KS 1763); k 5: sentio: cýtjm, poznáwám (CL 1777); k 6: spitugem ya se tobe, mily Andras, gezcly chcess poznawaty tuto poctiwu dewečku gmenem Annu za twogu prawu a wernu manzelku; y tebe Pan Búh tez plodem ziwota aneb timto ditatkem pozehnaty rácil, za dar bozy to poznawaty mass (AgS 1708); mi tebe za krale sweho, mesiasse poslaneho, poznawame (KK 1709); recusare judicem: ňekterého za rychtára nechťeti poznáwati (KS 1763); poznať sa
1. zoznámiť sa navzájom: ach, škoda nastokrát, že sme sa poznali (AD 18. st)
2. k čomu doznať sa, priznať sa k niečomu; bvde-li czlowiek obzalowan o dlhy a gestli se k tomv pozna, tedy ma platiti we cztrnasti dnech (ŽK 1473); našli dwe dosky, kterymy lowia riby, a geden sak a k tomu se poznal Petraš z Malej Wiesky, zeby to geho byl sak (KREMNICA 1577 E)
3. k čomu prihlásiť sa k niečomu: dokud silu i mladosť máš, k práci se sám pilně poznáš (RL 1641); -ávať sa ndk
1. k 1: haec inter nos nuperia notitia admodum est: nedáwnó počali sme se poznáwati geden z druhym (KS 1763)
2. stávať sa známym: notesco: do známosti pricházám, poznáwám se (KS 1763); (chlapec) kdekolwek prissél, poznáwal se (PT 1778)
F. si vis nosse hominem, qualis fit perspice amicos: po prjtelstwj se poznawa, gaky ktery člowek bywa v núdzi poznáš priateľa; ex verbis fatuus pulsu cognoscitur olla: hrnec ze zwuku se poznawa, blazen ze slow se znati dawa každého poznávaš podľa jeho vlastného prejavu; vtáka poznáš po perí, človeka po reči (Se 18. st)
P. atpn Poznan (v Honte 1248, 1258 CDSl)

poznať ndk
1. čo mať na základe skúsenosti zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom: nepochybujeme, že pan milostivy včil najlepšie pozna, prečo a pre kterych ludi nielen ulica, ale temer cele mestečko na skazu ide (PÚCHOV 1744 LP); herbas nosse: poznati bylini (KS 1763)
2. koho stýkať sa dôverne, intímne s nej. osobou druhého pohlavia: kterak bych ya tu matkú byla, ya nikdy muže nepoznala (CC 1655); wsseckich zabite a pomordugte, y ženy, ktere poznali mužow, zasskrtte (MS 1758)
3. koho (obyč. v zápore) hlásiť sa, priznávať sa k niekomu: any ho nechcem poznat (KRUPINA 18. st)
4. neosob čo (z čoho) vidieť, badať, pozorovať niečo; byť zreteľne viditeľný, rozoznateľný: yako se to muoze poznat z regestow frumentariusowjch (TRENČÍN 1653); o, můg Dawide, z oču twých tulawých poznat, čo gsy w srdcý nosil (SK 1697); takže prawy (svedok), že gesste y wrbinu poznat, kade woda tjekawala (DULICE 1726); (abatiša) ze zubov juž aňi koreňuv nemela, to bilo poznaťi, kdiž sa usmívala (BR 1785); poznat, že wass mister gest podobnj celnim a hrissnikum, ponewadž se s nimj obira (CS 18. st)