pozitivizmus -mu m. filoz. smer obmedzujúci platnosť ľudského poznania na opis a triedenie pozitívnych faktov ako výsledku bezprostredného pozorovania;
pozitivista -u m. stúpenec pozitivizmu;
pozitivistka -y -tiek ž.;
pozitivistický príd.: p-á metóda;
pozitivisticky prísl.
pozitivista [-t-] -tu pl. N -ti m.
pozitivista -u m. (pozitivistka -y ž.) stúpenec pozitivizmu
pozitivizmus, -mu m. filoz. jeden z najrozšírenejších smerov v buržoáznej filozofii a vede vôbec opierajúci sa o „pozitívne“ fakty; odroda subjektívneho idealizmu;
pozitivista, -u m. prívrženec pozitivizmu;
pozitivistický príd.: p-á veda, p-á filozofia;
pozitivisticky prísl.: p. orientovaná veda