pozitív -u m.
1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.; fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív
2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;
pozitívny1 príd.: p. obraz
pozitív [-t-] -vu pl. N -vy m.
pozitív -u m. ‹l›
1. fot., film. obraz s obvyklým pomerom svetla a tieňa (op. negatív)
2. lingv. základný, prvý stupeň pri stupňovaní prídavných mien a prísloviek
3. hud. malý, pevne umiestnený organ, spravidla s jedným manuálom a bez pedálov; priečelná časť organa
pozitív1, -u m. obraz niečoho al. predmet (napr. odliatok), ktorý vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania z formy (negatívu) ap.;
fot. fotografický al. filmový obraz, v ktorom rozdelenie svetla a tieňa zodpovedá skutočnosti
pozitív2, -u m. gram. prvý, základný stupeň pri stupňovaní prídavných mien
pozitív m lat malý organ bez pedálov: Christoff Srnka predkladal gest swe obtežowany, obzwlasstne dluhy niektere prypomynal, predne fl 20, ktere mestu na posityu byl požyčel (S. ĽUPČA 1603); die 3 aprilis wyplatil pan rychtar za pozitiw ostatny dluch zwonikowi fl 15 den 7; organystowy dano, co maly pozitiv sprawal, czt 4 (ZVOLEN 1637; 1643); hrani na husle, na pozitivy, regaly a varhany, jimžto si veškeren svet omamil (KR 1751)