Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pozdvihnúť -e -ú -hol dok.

1. kniž. zdvihnúť (význ. 1): p. ruku; p. zrak; p. hlas naliehavo prehovoriť

2. urobiť lepším, dokonalejším, povzniesť, zveľadiť: p. ľud, výrobu; p. kultúrnu úroveň;

nedok. pozdvihovať

// pozdvihnúť sa

1. kniž. zdvihnúť sa (význ. 1): pohľady prítomných sa p-li

2. dostať sa na vyššiu úroveň, povzniesť sa: hospodárstvo, umenie sa p-lo;

nedok. pozdvihovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozdvihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; pozdvihnúť sa

pozdvihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.


pozdvihnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavuvztýčiťvzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavuzried. podvihnúť

2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúťzodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národzošľachtiťzjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnilazlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu

3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvopozdvihnúťzried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcípovýšiťzvýšiťzlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestížzastar. vzdelať: vzdelať ľudfraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo


pozdvihnúť 1. p. zdvihnúť 1, 2 2. p. povzniesť 2, 3


vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavuzdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovákpostaviť: postavil rebrík k stenekniž. pozdvihnúťnapriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výškenatiahnuťnarovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telokniž.: vzopnúťvzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju


zdokonaliť urobiť dokonalejším, vyhovujúcejším, lepším • zlepšiť: zdokonaliť, zlepšiť systém dopravyskvalitniťzakostniť: skvalitniť služby, zakostniť výrobuprehĺbiť (dať niečomu dokonalejší základ): prehĺbiť štúdiumskultivovaťzošľachtiťmenej vhodné zušľachtiťzjemniťhosp. prešľachtiť (zlepšiť vlastnosti): skultivovať, zjemniť prostredie; zošľachtiť odrody, plemenávycibriťvycizelovaťvybrúsiťzveľadiťpovzniesťpozdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): zveľadiť, povzniesť hospodárstvo, domácnosť; pozdvihnúť, z(o)dvihnúť kultúrnosť prejavu


zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuťvystúpiťvzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstaťvztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sazvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásťnarásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sazlepšiť sapozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

3. p. vzniknúť


zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť saodvážiť sadodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísťvzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na autovzmužiť saexpr.: pochlapiť sazozbierať sazobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmoholzbohatnúťfraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovanímpozdvihnúť sapovzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesťzveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadilpomôcť si: pomohol si dedičstvom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozdvihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho) trochu pozdvihnúť, zodvihnúť, zdvihnúť: Zuza sotva vládala pozdvihnúť motyku. (Jil.) Hľonzo vzdychol uľahčene, ešte i klobúk si pozdvihnúc. (Tim.) Chcelo sa mu utekať za nimi, pozdraviť ich, pozdvihnúť Elenu do vozňa. (Jes.); pren. expr. Mládež improvizovala fakľový pochod a pozdvihla celé mesto na nohy (Vaj.) zburcovala, vzrušila.

p. oči, zrak pozrieť; p. hlas prehovoriť; p. ruku na niekoho udrieť niekoho;

2. (čo, koho) urobiť lepším, dokonalejším, zošľachtiť, zvýšiť úroveň niečoho al. niekoho, povzniesť niekoho al. niečo: p. ľud, národ, p. životnú, hmotnú, kultúrnu úroveň; p. aktivitu širokých más; Toho človeka treba skôr pozdvihnúť, ako ho unižovať (Heč.) morálne podporiť. To jeho náladu pozdvihlo (Jégé) zlepšilo. Rjeka je pekná, no čo ducha pozdvihne, to je táto sušacká stráň (Kuk.) nadchne.

3. zried. (čo) podnietiť, dať popud k niečomu: p. proces (Ráz.-Mart.);

nedok. pozdvihovať, -uje, -ujú

|| pozdvihnúť sa

1. zodvihnúť sa, podvihnúť sa, zdvihnúť sa: (Žúrikova) subtílna päsť pozdvihla sa dohora. (Vaj.) Javor pozdvihol sa z lavice. (J. Mat.) Zhromaždenie pozdvihlo sa ako jeden chlap a vybúšilo v hromové volanie na slávu (Vaj.) vstalo. Slniečko pozdvihlo sa na oblok (Kuk.) vystúpilo vyššie.

2. nadobudnúť vyššiu úroveň, povzniesť sa: p. sa hmotne, kultúrne, morálne; životná, hmotná, kultúrna úroveň ľudu sa pozdvihla; Ženbou má sa dom v našich kruhoch pozdvihnúť. (Stod.) Len zdolať prekážky, pozdvihnúť sa nad priemer, vyniknúť! (Rys.) Hneď by sa mi pozdvihla nálada (Jes.) zlepšila.

3. (proti komu, proti čomu) vzbúriť sa, povstať: Súd súdi odbojných pánov, ktorí sa pozdvihli oproti kráľovi. (Kal.) More proti moru sa pozdvihlo. (Hor.);

nedok. pozdvihovať sa

povzdvihnúť p. pozdvihnúť


pozdvíhať, pozdvíhať sa p. pozdvihnúť


pozdvihnúť [-po(v)zd-] dk
1. koho, čo podvihnúť, zdvihnúť, nadvihnúť niekoho, niečo: (syn) weliki žial magice, ze zeme matku swu pozdwihel (MS 1749); kdiž Moyžjss pozdwjhel ruku a uderil dwakrát prútem skalu, wyprjsstili se wodi hogné (KB 1757); sustinere signa: pozdwjhnúti zástawi vztýčiť; sustollere in eqvum: na koňa pozdwjhnúti (KS 1763); potom (abatyša) zawazawsse gi (Eufrázii) nohu negakim tlustim plátnem, hore gi pozdwihla (VP 1764);
x. pren potrebno gest, bi sme prapore swatého krize powzdwichnuti mohli (VP 1764) hlásať kresťanskú vieru
F. p. ruky, srdce, myseľ k Bohu hľadať ochranu u Boha, utiekať sa k Bohu, modliť sa: zapotreby gest nam ruky k Bohu pozdwihnut, gesly chceme zlemu ugit (Káz 1770); pozdwjhni srdce k Bohu wěčnému, wzbud wjru, nádeg (UKK 1768); kdy ráno ze sna procýtiš, mysel twu k Bohu pozdwýhni (UZ 1722); p. rameno, (svoje) ruky ochraňovať niekoho: pozdwihni rame sweg mocneg prawjce a naklon k smutneg (neveste) swe laskawe srdce (KK 1709); Bože, pozdwyhni swe ruky a braň nas z wysosti (PoP 1723-24); p. (svoju) ruku, kopiju na koho, proti komu vzbúriť sa, povstať proti niekomu, napadnúť, potrestať, zbiť niekoho: slyssite, wj nedbanlywi rodičowe, na čo wasse powolkowanj prywada dietkj, na ktere anj rukj nechcete pozdwihnuty, kdiž nečo prewinugu (MiK 18. st); yá pozdwjhnem ruku mú proty nym (národom) a za lúpež budú tym, ktery byli gym slúžili; ale lid twúg, kdyby nebyl zapowrhel mňa, nebyl bych pozdwihel kopigu naň (KB 1756; 1757); p. (svoje) oči (oko) zrak, obočie (hore) k Bohu, k nebu (k nebesiam, do nebies) hľadať ochranu, oporu: pozdwihl gsem oči me k neby, aby mne odtad pomoc prissla (ŽA 1732); swaty Bernard pozdwihnuce k nebi swoge oko, takto napisal (GŠ 1758); swatý mučedlnjk pozdwihel oči swé k nebesám (WP 1768); (Kristus) Lazara prwe nežli bi bol skrisel, hore očy k nebu pozdwihel, bolestne vzdichel (MiK 18. st); kdiž was diabel sskaredj k hrichu pokussa, zrak do nebes pozdwihnete (KT 1753); že ty, o, Luthere, se nestydiss obočj swe smele pozdwihnut k Bohu (DuH 1723); p. tvár, obličaj (nad kým) prejaviť pozornosť, priazeň voči niekomu, povšimnúť si niekoho: Hospodine, pozdwihniž twar, aniž mne sud (KK 1709); Pan Buh, pozdwihny oblicage sweho nad wamy a da wam swug časny i večny pokog (AgS 1708); p. hlavu, svoju tvár prejaviť sebavedomie: Bože, buď milostiw mnie hrissnemu, ktery negsem hoden hlawu pozdwihnutj (KT 1753); tedy pozdwihnúti budess moci twar twú bez poskwrni a budess státy y bát se nebudess (KB 1757); p. päty proti komu obrátiť sa k niekomu chrbtom, ponechať na seba niekoho: ten, s nimž sem byl w pratelstwj, gemuž sem se dowerowal, pozdwyhl paty proti mne (SP 1696); p. uši počúvať: attentos reddere: bedlivého učinjti, aby s pozorem posluchal, ussy pozdwjhnul (WU 1750); p. hlas prehovoriť: stogjcy Petr pozdwjhel hlas swúg y mlúwil gym (mužom židovským) (KB 1756); vestigijs ipsius aliqvem perseqvi: pozdwjhnúti ňečy sslapag (KS 1763) sledovať; p. peniaze prijať: viznala jest dobrovolne pred pravem nassym, ze ona prodala ten jisty duom za fl 113 a ty penize pozdvihla czassu predessleho (BÁNOVCE n. B. 1540 SLL); p. z nemoci koho uzdraviť niekoho: bud-li by mne y Pan Buch geste s tegto nemocy pozdwihel, ona (dcéra) na mne peč a starost znasseti bude (PUKANEC 1789); p. právo začať súdne konanie, súd: gestliže bi pak neyakowe prawo w tom zaloznem statku se pozdwihlo, zs teg priczini ku obrane powinna (Žofia Palássti) gjch (záložné listy) bude widati (KRUPINA 1633); maznawemu potrebý gesličky wižsseg pozdwyhnuti (SiN 1678) rozmaznaný, pohodlný človek si nárokuje väčšiu starostlivosť
2. čo postaviť, vybudovať niečo (na čo): wssecky knjžata kragiň se spolú zessli na poswecenj stlúpa obrazowého, ktery byl pozdwihel Nabuchodonozor král (KB 1756); posylni mňa, Pane Bože yzrahélsky, a pohlédni w tégto hodiňě na skutki ruk mych, abys, gako sy prisljbil, mesto twé yeruzalémské pozdwihel (KB 1757)
3. koho podporiť, vyzdvihnúť, povzniesť niekoho: powyssowat teba budem, Pane, nebo sy mňa pozdwihel (KB 1757); o, Panno Marya, klesagicich hrissnikuw gsi pozdwihla (MS 1758); provehere aliqvem ad dignitatem: ňekoho pozdwjhnúti na hodnost (KS 1763)
4. čo od koho vyzdvihnúť, prevziať niečo od niekoho: kazdj wipowidanj ucžen ma swug wiucznj list od laadj remeselnickeg pozdwihnut (CA 1791)
5. čo (o cene) zvýšiť: excandefacere annonam: zbožj wélmi zaceniti, cenu pozdwjhnúti (KS 1763)
6. čo podnietiť, vyvolať, začať niečo: poveď techdi, uprimný, poveď za času, bich sa móhla prichistať proťi boju, který míňí povzdvihnúť (BR 1785); -ovať, pozdvíhať ndk k 1: yako kwas testo hore pozdwihuge, tak take swate evangelium srdczia lidske pronika (TC 1631); (matky) rozrúbanich pozdwihalyi HPS 1752; tollo: zdwjhám, pozdwjhám, pozdwjhugem (KS 1763); kdybys mel obile w njžňégssych mjstách, žeby nehnilo, pozdwihowal bys mjsta wrchňégssé (BlR 18. st);
x. pren wnjtřne se modlj ten, kdo srdce k Bohu pozdwihuge (WK 1779); (človek) priwykat bude mysel swú pozdwihowati k Bohu (BlR 18. st)
F. p. z prachu, popola, hnoja koho vyvádzať niekoho z biedy, zo zlého postavenia: Pan Buh s prachu pozdwihugess nuzneho, abys geg posadil s knižaty (RUŽOMBEROK 1610); Pán pozdwihuge s popela a s hňoga chudobného (BlR 18. st); p. (svoje) ruky, oči k Bohu, nebu ap. úpenlivo vzývať Boha, modliť sa, utiekať sa k Bohu, vďaku vzdávať Bohu: za sstastliwy puorod hled potomne dekowaty, očy swe k neby pozdwyhaty (AgS 1708); wyslyss, Pane, hlas prosbi még, kdiž pozdwihugem ruki mé k kóstelu twému swatému; k tebe, Pane Bože, obracam twár mu, k tebe oči mé pozdwihugem (KB 1757); Mogžiss wyssel na horu wysoku a na neg modlil sa Bohu a ruce swe k nebu pozdwyhowal (SKá 1768); p. drúk na koho biť, udierať niekoho: Jano Kapusta naskrze ani druka nepozdwihowal na otca (PONIKY 1793); p. zbroj proti komu napádať niekoho, útočiť na niekoho: co ponewadž diabel satanass nemuže nesty, proto pozdwjhuge swu zbroj protj nam (CS 18. st); p. hlavu vzmáhať sa, hlásiť sa: sstěstj, že giž y reč nasse slowensko-česká hlawy swé pozdwihowati počjna (StN 1785); p. hostiu, sviatosť oltárnu cirk vykonávať jeden z hlavných úkonov omše, pozdvihovanie a premenenie: widite-ly kneza tu swatost ol. pri mssy s. pozdwihowaty, ponisste srdca wasse pred wikupitelem wassjm (PS 1782); kdy hostia aneb oplatka swatá se pozdwihuge? (RW 1702); p. svoju vec správať sa sebecky, uprednostňovať seba: raczte sze tak opatryty, aby ste newešly w mnohv škodv, neb sz nym any zzaden wladnvty nemvozze a szwv wecz pozdwyhvge (TREBOSTOVO 1570 E); p. právo naproti komu začínať súd proti niekomu: pritel naproty pritelowi swemu prawo pozdwihuge (SF 18. st) začína sa s ním súdiť; k 3: děkug welice swrchované dobrotě, genž tebe mocně pozdvihuge (KO 1782); Sin Bozi ginich lebsich, poboznegsich pozdwihuge; panowe leniwich sluzebnikuw z uradu dole skladagi a ginich na to misto pozdwihugj (Káz 18. st); k 6: convello: obec burim, nepokog, burku pozdwýhugi (WU 1750); ritjri bog proti diáblu pozdwihugete (SRo 1766); (plavci) začali se radowat, kriki pozdwihowat (PT 1778); pozdvihnúť sa
1. zodvihnúť sa, podvihnúť sa, zdvihnúť sa: attollere se a terra: pozdwjhnuti se (KS 1763); z tímto pozdvihnúl jsem sa zprostred ních (spiacich Arabov) a kaďe mesíc do jeskiňe svíťil, drápal jsem sa (BR 1785); pozdwjhnetež se wrata wečna, aby wgitj mohel kral slawy (CS 18. st);
x. pren naproti pak tolikero a tak rozličné pozdvyhlo se kacyrstvy (SPa 1716) rozšírilo sa; z wihlásenym tégto nowini zwučeny po celém zhromáždeny se pozdwihlo (PT 1778)
2. povzniesť sa: slobodne ryssi mesto (Normacya) sotwy že muže se hore posdwychnut zbite od Ffrancuzuw roku teho (KrP 1760)
3. (naproti komu, čomu do čoho) vzbúriť sa, postaviť sa na odpor proti niekomu al. niečomu: když toz voysko u miesta Skalicze lezielo, draby pro platbu zioldu se bylj pozdvihlj (TRNAVA 1542 SLL); proti sweg wrchnosti se hrozne hanebne a yakozto Boha prazni lide pozdwihly a se sprotiwyli (ILAVA 1651); coorti ad bellum, in pugnam: do wogni se pozdwjhli (KS 1763); proty krali baurliwemu kňjžeta se pozdwihnu (PT 1796)
4. (o vojne) začať sa, vzniknúť: prám vtedi sa bil boj pozdvihnúl naproťi druhému vladárstvú (BR 1785); -ovať sa, pozdvíhať sa ndk
1. k 1: coorior: spolu se pozdwihugi, powstáwám (CL 1777); ale aj hovado bilo ňespokojné, mnohokrát z velkím sa stonaňím povzdvihovalo (BR 1785); palma, ktera čjm vetssmj bremenem obťežowana bjwa, tjm wečmj se powzdwihuge (PT 1796);
x. pren kdy takoweto misslenky w tobe se pozdwihugj, tess se prykladem tweho spasytele (SP 1696) prichádzajú ti na um; nebo tam srdco nehnige, gestly sa pozdwihuge k Bohu (BlR 18. st); sw. Mikulas hned z mladosti hore se pozdwihuwal k dobrim skutkom (Káz 18. st)
F. wlasj geho (Telemacha) wzhauru se pozdwichowali, nohi se trasli, reč geho ustrnula (PT 1796) mal strach, bál sa
2. k 2: my, katoljcký krestiane, co wicé utlačeni bjwáme, tim wjce se pozdwihugeme a kwetneme (VP 1764); z pokoru čim dal, tim wisseg w cnostech sa pozdwihug, nebo picha stogj učnowy tak, gako zlaty obogek swini (CA 18. st)
3. nad kým, nad koho povyšovať sa, vyvyšovať sa, vypínať sa nad niekoho: nad soběrovným se nepozdwjhowati (MPS 1777); ten, který wětssý od tebe prigal, nemůž se nad giné pozdwjhati (KO 1782); bratrj, snášate, gestliže sa kdo pozdwihuge (Le 18. st); to weduce, nemass se pozdwjhowatj, ale radegi tisse o sobe mjsletj, ano, mass swu nehodnost priznatj (CS 18. st)
4. k 3: jestli by se pak ktery nad toto z mrmranim a reptanim pozdvihoval, ten ma poštrafan byti (B. BYSTRICA 1617 CM); ale wy proty mne sa pozdwjháte (KB 1757)
5. (o cene) stúpať, zvyšovať sa: wen widane mincj poradki, podle magici cenj zlata a stribra wiwissene gsu: ktera znamenitedlne se wic a wic pozdwihuge (Kur 1786-88)


pozdvihovať, pozdvihovať sa p. pozdvihnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pozdvihnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu