Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozdraviť dok.

1. (koho) i pozdraviť sa (komu) prejaviť úctu pozdravom: úctivo, slušne sa p. učiteľovi; p-l ho kývnutím; priateľsky ho p-l

2. odovzdať pozdrav: p-vte rodičov; dal nás p.

3. (nadšene) privítať, uvítať: diváci p-li víťazné družstvo;

nedok. pozdravovať, k 1 i pozdravovať sa

● p-m vás, ťa pozdrav

pozdraviť -ví -via pozdrav! -vil -viac -vený -venie, pozdraviť sa -ví sa -via sa pozdrav sa! -vil sa -viac sa -venie sa dok.

pozdraviť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo i bezpredm.) prejaviť niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dať pozdrav, pozdraviť sa: úctivo, slušne, pekne, srdečne, prívetivo p. niekoho; (Stano) ju pozdravil, pozdvihnúc klobúk. (Vaj.) „Dobrý večer, mladá pani,“ pozdravil rušňovodič. (Vám.) Rapoš trasúcou rukou dôstojne pozdravil lokomotívu. (Rys.) Pozdravil ju len pohľadom. (Jes.) Pozdravil cez zuby (Tim.) nedbalo, neúctivo;

pren. žart. udrieť: Keby stretol toho šviháka, tak by ho lakťom pozdravil, že by mu musel rebrá zlomiť. (Vaj.)

2. (koho; koho od koho) odovzdať pozdrav niekomu: Pozdravte svoju mamu odo mňa. (Šolt.) Pozdravte mi Katicu a povedzte, že som tu bol. (Kuk.)

● hovor. dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Ondro dal pozdraviť celú obec. (Taj.)

3. (koho, čo) privítať, uvítať (obyč. nadšene al. slávnostne): „Hurá, kováč!“ pozdravili ho veselým kríkom. (Tat.) V Pešti pozdravilo Moyzesa slovenské meštianstvo. (Vaj.) Tou novinou ju pozdravil úsvit nového dňa. (Kuk.);

nedok. pozdravovať

pozdraviť sa, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.)

1. pozdraviť niekoho: „Dobrý večer!“ pozdravia sa slušne ženičke. (Ráz.) Klátová sa úctivo pozdravila a vyšla. (Jil.)

2. zried. odovzdať pozdrav: A materi sa pozdrav, že sme šťastlivo došli. (Taj.)

● hovor. dať sa p. niekomu poslať po niekom pozdrav: Tak sa jej dám pozdraviť, že alebo príde naskutku domov, alebo ju vymknem (Tat.) odkazujem jej; žart. Ťarbák sa ti dal pozdraviť niekomu kto ukázal nešikovnosť, neobratnosť v niečom;

nedok. k 1 pozdravovať sa

pozdravovať sa, -uje, -ujú nedok. (komu) pozdravovať niekoho: Vždy som sa (učiteľke) naradovaná z diaľky pozdravovala. (Fig.) Ivan sa usmieva a pozdravuje sa nám „Pá!“ (Šolt.);

dok. pozdraviť sa

pozdravovať, -uje, -ujú nedok.

1. obyč. opak. (koho, čo i bezpredm.) prejavovať niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dávať pozdrav niekomu al. niečomu, pozdravovať sa, zdraviť: úctivo, slušne, srdečne, milo p. niekoho; Jeho druhovia z fabriky ho zďaleka pozdravovali. (Ráz.-Mart.) Ráno pri stretnutí som nepozdravoval. (Jes.)

2. (koho, čo) vítať (obyč. slávnostne al. nadšene): Gajda bol hrdinom čias. Na banketoch ho rečníci pozdravovali, oslavovali. (Jes.) Igor spieva; hlasom pozdravuje ráno. (Jaš.) Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! (Hviezd.)

3. dok. i nedok. (koho) odovzdať pozdrav niekomu; posielať pozdrav niekomu po niekom: Pozdravuj tatu na vojne. (Fig.)

● dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Francko dal pozdravovať rodinu až do tretieho pokolenia. (Tim.);

dok. pozdraviť

pozdraviť dk
1. koho, čo pozdravom prejaviť niekomu, niečomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku; náb zvelebiť, osláviť pozdravom niekoho, niečo: Memnon na prwny pramen slunečka wychazagjcýho mluwiti počal y slunce pozdrawil, gemu se klanel, gemu za swetlo poďekowal (SK 1697); ya sem se opowažil panuw commendantuw pekne pozdrawit (TRENČÍN 1706); (Panna Mária) kdy se Bohu modlila, angelsku twarnost widela, gižto takto posdrawila (KK 1709); Marya wessla do domu Zacharyássowého a pozdrawila Alžbetu (KB 1756); mistr, kterižto w susedstwj prigat gest, powinen bude se pry czechmistru a ginjch prysedicych tkadlczuw mistruw ohlassytj a ge pozdrawitj (CA 18. st)
L. buď pozdravený, p-á: budiz pozdraweni a pochwaleni Kryste Gezissy (BD 1768); pozdrawena bud prewelebna ol. swatost teras až na weky amen (PS 1782)
2. koho (od koho) odovzdať pozdrav niekomu v mene niekoho: pryssel ke mne Valten, mne pozdrawiwsse od pana Krisstofa Kubiny (RUŽOMBEROK 1576); pani matku a malzenku pozdrawte (ŽILINA 1608); vbohu wdowu od nas pozdrawte, zato prosyme (s. l. 1639); saluta illum meo nomine: pozdraw ho mogjm gménem neb w mogjm gméne (WU 1750)
3. koho privítať, uvítať niekoho: kdy sem wichazal wen z mesta, abych ssel pozdrawit S. Cyra opata, postřetla mne tato dewečka (ŽA 1732); (žena) mrawne nas pozdrawila a priwjtala (VP 1764)
4. koho uzdraviť niekoho: (Bože) smutnich rač potessity, nemocnich pozdrawity AgS 1708; -ovať ndk k 1: naostatek pricházagj w hromade predný dworane a klanaga se pozdrawugu ustanowene kniža (SK 1697); nenóste sebú messčečka, any kapsi, any obuwi a žádného na césťe nepozdrawúgte (KB 1756); (Mária) ya teba pozdrawugem, teba ctjm, teba wzjwam (BlR 18. st); k 2: prelec, vtáčku, prelec cez to číre pole, pozdravuj ode mne potešenia moje (AD 1723-65); techdi má macocha také mníšku učiňená jest! Pozdravujťe ju! (BR 1785)

pozdraviť sa dk navzájom si prejaviť úctu pozdravom: takto usmiwage se Pawel otewrel wchod a hned mezi dwery, kdyžby se wespolek obgjmali, se pozdrawili (VP 1764); -ovať sa ndk: (kresťania) kdiss se wezpolek stretaly, se pozdrawuwaly (SJ 1783); cubile salutatorium: komora, kde se lide pozdrawugi (LD 18. st)

pozdravovať p. pozdraviť

pozdravovať sa p. pozdraviť sa