Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pozdĺž

I. prísl. po dĺžke niečoho, pozdĺžne: prejsť izbu p.; položiť niečo p.

II. predl. s G vyj. smer po dĺžke: p. cesty rastú stromy, p. steny sú lavice

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozdĺž prísl. i predl. s G

pozdĺž prísl. i predl. s G

-ĺž/4034±3: adverbiá 1. st. 71 pozdĺž/71

-ĺž/4034±3: prepozície nevok. 3906 pozdĺž/3906

/1367999±2253: prepozície nevok. 3906 pozdĺž/3906

/1367999±2253 10.59: adverbiá 1. st. 111812→112414
+6
−88
už/111657→112259
+6
−88
pozdĺž/71 až/56 nakríž/20 (2/8)

okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokommimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa náspri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcochpopri (kom, čom)pozdĺžpodľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebepo boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránkymimopomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravupopri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlaveokolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

5. p. okrem 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozdĺž (nár. i pozdĺžky) prísl. i predl. s 2. p. po dĺžke niečoho (vnútri al. vonku): Pavel prešiel dva razy izbu pozdĺž. (Tim.) Každý kus (papriky) sa pozdĺž nakrojí. (Vans.) Strýc začal klásť (na stôl) žitné zrnká, jedno pozdĺž, jedno priekom. (Jil.) Môžem si ľahnúť pozdĺžky i popriečky, ako len chcem. (Fel.); stromy rastú p. cesty, p. potoka; ruky spustené p. tela (Min.); Veranda pozdĺž celého domu. (Taj.)

pozdĺž, pozdlžine, pozdĺžky [-dĺž-, -dlúž-] prísl po dĺžke niečoho, pozdĺžne: in longitudine vulgo pozdlzyne suo cedisset (TURIEC 1589); cesta na tom mieste gako gest wčylegssy čas zustavala y plod (!) gak pozdlssky, tak take y possyrky bil whraceny (ZÁTURČIE 1677); swedek to wyznawa, že gedenkrat w tegže Rasztoce wrbine gako pozdlssky dolu Turcom pruta rubal (DRAŽKOVCE 1746); pozdlss po začinku do polowice snad začinka založeno (seno) pri wrchu niečo ussie pod zbožjm (bolo) (ĎANOVÁ 1756); day omanowý koren kopat 14 dnj pred oberačku, poprerezawag ho pozdlússky na try neb 4 strani a ususs ho (VK 1764); (fatens) naskrze wedjet nemohol, že od polowics bokou panskeg lukj a pozdlžine od osady (sa pásli ovce) (RUŽOMBEROK 1776)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo pozdĺž hrudnej kosti ou le long du sternum
pozdĺž jeho vonkajších hraníc le long de ses frontières extérieures
pozdĺž každej bočnej steny le long de chaque paroi latérale
pozdĺž koridoru nákladnej dopravy le long du corridor fret
pozdĺž rovnobežiek zemepisnej šírky le long de parallèles de latitude
pozdĺž strmých brehov ostrova accores de l'île

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu