Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pozbaviť dok. kniž. zbaviť1 (význ. 3): p. niekoho funkcie, úradu; p. niekoho slobody;

nedok. pozbavovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozbaviť ‑í ‑ia dok.

pozbaviť sa -ví sa -via sa pozbav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


pozbaviť -ví -via pozbav! -vil -viac -vený -venie dok.

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchamizahnať sarozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať saobrániť saubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármistriasť sazbaviť sapozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienokuniknúť (pred niečím, niekým)


pozbaviť p. pripraviť 3, odobrať 1


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravcaoslobodiť savyslobodiť savymaniť sadostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhovuniknúťujsťutiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnostistriasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarmakniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienokkniž. zastar.: sprostiť saoprostiť sahovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady


zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozbaviť, -í, -ia dok. (koho čoho) odobrať, odňať niekomu niečo (obyč. proti jeho vôli), pripraviť niekoho o niečo: p. niekoho funkcie, úradu, hodnosti; pozbavený cti (Jes.); hovor. rozumu, zmyslov pozbavený šialený, bláznivý; Mňa to pozbaví rozumu, verte, že zle skončím! (Tim.); práv. p. niekoho (osobnej) slobody, svojprávnosti, práv;

nedok. pozbavovať, -uje, -ujú

|| pozbaviť sa (čoho) pripraviť sa o niečo: (Zuza) mala dve možnosti: predať Magátovi horu, alebo predať kravu a tak sa pozbaviť výživy. (Jil.); žart. p. sa peňazí minúť ich;

nedok. pozbavovať sa

pozbaviť dk
1. koho (z) čoho odobrať, odňať niekomu niečo, pripraviť niekoho o niečo: i my sami chleba a živnosti všelikej jsme pozbaveni, tak i role naše nevime, jako budeme moci posievat (VÝCHODNÁ 1678 LP); kdo ma dwere otewrene od pokladu sweho, aňi ňezwi, kedy bude pozbaweny z ňeho (GV 1755); když te smrt wsseho pozbawi, hnet te pred sudce postawi (GŠ 1758); w tom welice naramna bolest mne nadissla, ktera rozumu mňe pozbawila (PT 1796); w krátky čas prjde znenazdanj prjhoda, ktera mne žiwota pozbawy (SJ 18. st); djtky pre moge sem y tam tulawe želiarstwj opatrowanj materinskeho pozbawene gsu (PUKANEC 18. st)
2. koho (od) čoho oslobodiť, zbaviť niekoho od niečoho (obyč. nepríjemného, zlého): Gežjssy, rač nepratel skrotiti, twych wolenjch pozbaviti neresti tegto ninegssj; od toho, Gežjssy, wečneho trapenj pozbaw sem mu dussy (PoP 1723-24); liberare: pozbawiti (PD 18. st); (apoštoli) wsseckeho suženj pozbaweny budu (SJ 18. st); -ovať ndk k 1: hrich pozbawuge z nekonečneho dobrého, odgjma Boha hressycimu (SK 1697); (nepriateľ) djtky nasse morduge, wssech zbožj pozbawuge (PoP 1723-24); pozbaviť sa
1. čoho, z čoho pripraviť sa, prísť o niečo: kdo chce v jednu hodinu honit dvúch zajacov a jich ulovit, niekdy se pozbaví jedného, niekdy prijde i o druhýho (RL 1641); Andreg Abel predgmenowaneho podaneho smrtedlnou ranow ranyl, takže kdiby starost dobra a peč nebila, bil by se i ziwobity sweho pozbawyl (HÁJ 1688); z sily sem se pozbavyl, yak sem byl do nemoczj padol (LIPTOV 1706 E) stratil som silu; z welike bydy nekery lyde z rozumu postupowaly a geden se ho naskrze pozbawyl (HiP 1763)
2. koho, čoho oslobodiť sa od niekoho, niečoho, zbaviť sa niekoho, niečoho, obyč. nepríjemného, neželaného: ponewadž se gjm (mešťanom) predkladalo, žeby porucžnikuw za sebe nalezli a vstawili, mohli se welmj snadno toho gisteho dne arrestu pozbawiti a wiswoboditi (KRUPINA 1611); Záborszky Hestera za njekolik mesjczuw, kdi se gj takowa nemocz pristawila, takoweg nemoczj se pozbawila (ZÁBORIE 1699); magy pryčinu tehotne ženy staraty se o to, kterak by ku purodu strogity se mohly, aby nesstesty dusse pozbawity se mohly a stasstny puorod od Boha wyziskaty mohly (AgS 1708); skrze mug odchod brata sweho ste se nepozbawily (VARŠAVA 1760); -ovať sa ndk k 1: hled se včit w swem powolany wždy stalym byt a warug se wssetečnosty. Tak se s tymy lydmy dege, ktery neprestawagj na swem powolany, že časom se obydwuch (povolaní) pozbawugy (SLK 1641-57); wdowy, když se manžela sweho pozbawugj, upadagj do samostatnosti (SR 17. st); nesstastna bezpečnost lidska gestit na prjčine, že se lide wsseho dobreho pozbawugj a naskrze zhosstugj (HRANOVNICA 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu