Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj subst

poza predl. s A vyj. smerovanie za niečím, niekým: prejsť p. záhradu, železnica vedie p. vrchy; hovor. expr.: dať, vylepiť niekomu (jednu) p. uši udrieť ho po tvári; p. bučky zákerne


póza -y póz ž.

1. držanie tela, postoj: tanečná, rečnícka p., zaujať p-u

2. strojenosť, pretvárka: naučená p., odpovedať s p-ou

robiť p-y predstierať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poza predl. s A
póza ‑y póz ž.

póza pózy póz ž.


poza predl. s A

-a/33030920±127847 11.82: prepozície nevok. 5139864→5139919
+72
−36
na/4009313→4009368
+72
−36
za/754377 podľa/295991 vďaka/46753 vedľa/23166 spoza/7529 poza/1102 povedľa/498 dovnútra/423 zvnútra/401 konča/137 znútra/86 skraja/67 (1/21)

-za/830667±655 6.57: prepozície nevok. 763008 za/754377 spoza/7529 poza/1102

póza -y ž. ‹f›

1. držanie tela, postoj, pozícia: bojovná p.; pren. stavať sa do p-y trpiteľa

2. strojenosť: hrdinská, trpiteľská p.; bolo v tom veľa p-y

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položeniepostavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postaveniepozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovaniesituácia: vertikálna poloha, situáciamiesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miestopóza: póza telapostoj: zaujať bojový postoj


postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózupozícia: základná tanečná pozíciapoloha: zmeniť polohu

2. p. pomer 2


poza p. za 2


póza 1. držanie tela • postojpozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj

p. aj poloha

2. p. pretvárka, afektácia


pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvoneúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvofalošfalošnosťpózapozérstvoafektáciaafektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektáciepejor. farizejstvo


streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliťvypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajacaexpr.: buchnúťrachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliťvsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôškopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zauchodať fackuexpr.: vylepiťvlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanieexpr.: struhnúťvsotiťvpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza ušifraz.: dať poza ušidať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si


vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poza predl. so 4. p. vyjadruje, že dej prebieha za niečím, zo zadnej strany niečoho: ísť, prejsť poza dom, poza záhradu, poza humná; Cesta (vedie) poza kopce a vrchy dohora. (Kuk.) Hlavaj opatrne poza plot prebehol do Kramárovho dvora. (Urb.) Dievčence sa pochytali za ruky poza pásy. (Skal.) (Chlapci) si postávali poza uhly. (Min.) Bojko škrabajúc sa poza uši vyšiel za doktorom. (Taj.); hovor. expr. dať, streliť, vylepiť niekomu (jednu) poza uši udrieť ho po tvári; húsť niekomu poza uši domŕzať ho; pren. chodiť poza školu zanedbávať vyučovanie; robiť niečo poza chrbát niekoho tajne: (Matku) hnevá, že vynášaš poza jej chrbát ako zlodej z domu. (Fig.); hovor. poza bučky zákerne, od chrbta, po zbojnícky; chodiť poza bučky na zboj


póza, -y, póz ž.

1. postoj, držanie tela: divadelná, rečnícka p., strnulá p.; zaujať p-u, postaviť sa do obvyklej p-y; Na schodišti paláca stáli v úctivých pózach sluhovia. (Tat.); div. mimická p., statická p.

expr. strúhať p-y (Jes-á) stavať sa do smiešnej, strnulej, neprirodzenej polohy v snahe prejaviť vážnosť, dôstojnosť ap.; Bol naučený stavať sa do všetkých póz (Hor.) meniť svoje správanie podľa okolností, prispôsobovať sa okolnostiam.

2. strojenosť; pretvárka: Odpovedal som s pózou, veľkým pátosom a vážne. (Jes.) Namiesto naučených schém a póz Kollár zaplavuje svoju poéziu prežívanými skutočnosťami. (Mráz)

poza predl s A vyj. smerovanie za niečím, zo zadnej strany niečoho (za) tesne dookola niečoho: dwa zliebke poza kochy, to zasluzjl sem d 40 (B. BYSTRICA 1644); kedy woda Bella poza takowge zahrady chodgewala (DOVALOVO 1766); Samuel Wozar chitiwsse geho (rektora) oboma rukami za wlasj poza ussy skubal (BOCA 1799)
F. škrabať sa p. uši byť v rozpakoch, dostávať sa do rozpakov: kregčjrům nynj se zle wodj, nebo powstawagj wždycky nowé módy, častokrát se musy poza ussj sskrabati, když co takowého začjna strihati (BrV 1799)


póza ž lat adm pozícia, položka: sume teto 2 posy (BOCA 1597)

póza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) póza
G (bez) pózy
D (k) póze
A (vidím) pózu
L (o) póze
I (s) pózou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pózy
G (bez) póz
D (k) pózam
A (vidím) pózy
L (o) pózach
I (s) pózami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu