pozícia -ie ž. ‹l›
1. držanie tela, poloha, postoj: tan. mn. (v balete) polohy, stoje nôh
2. miesto, postavenie vo vzťahu k okoliu: p. figúr na šachovnici; p. výhodná na pozorovanie; astron. p. hviezdy jej poloha na oblohe
3. častejšie mn. (v nejakom boji, zápase) miesto pripravené, zamerané na ovládnutie, obranu: voj. bojové p-ie; obranné, predsunuté p-ie; pren. uvoľniť p-ie; mocenské p-ie; publ. kritizovať z istých p-ií stanovísk
4. (spoločenské) miesto, umiestnenie v nejakom celku, úloha: posilňovať, upevňovať, oslabovať svoje p-ie; mať dobrú p-iu v práci;
pozičný príd.: lingv. p-á hláska, variant obmena tej istej fonémy v určitej polohe (bez významotvorného rozdielu); astron. p-á astronómia zaoberajúca sa určovaním polôh nebeských telies; p. mikrometer vláknový mikrometer otočný okolo optickej osi ďalekohľadu; p. uhol ktorý zviera meraný smer s deklinačnou kružnicou; voj. p-á vojna; šport., šach. p-á hra využívajúca dobré postavenie hráčov al. figúr;
z pozície predl. publ. zo stanoviska: konať z p. sily