Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozér -a m. kto sa rád stavia do pózy (význ. 2);

pozérka -y -rok ž.;

pozérsky príd. i prísl.;

pozérstvo -a s.

pozér -ra pl. N -ri m.

pozér -a m. (pozérka -y ž.) ‹f› človek predstierajúci pre vonkajší dojem iné záujmy, vzdelanie a pod., než skutočne má, obľubujúci pózu 2;

pozérsky¹ príd.;

pozérsky² prísl.;

pozérstvo -a s.

pozér, -a, mn. č. -i m. strojený, afektovaný človek, snažiaci sa vyvolať dojem svojím správaním;

pozérsky príd. i prísl.;

pozérstvo, -a str. neprirodzené správanie, strojenosť