povznesený príd.
1. citovo vzrušený (slávnostnosťou chvíle, alkoholom ap.): p. hlas; p-á nálada
2. kt. sa vie povzniesť (význ. 3): byť p. nad predsudky
3. povýšený: p-é správanie;
povznesene prísl.;
povznesenosť -i ž.
povznesene 2. st. -nejšie prísl.
1. slávnostný; citovo vzrušený: p-á nálada, p-á myseľ; Deti jasným, povzneseným hlasom vítajú učiteľa. (Švant.) Stano rozčúlený, povznesený nemohol nájsť slova. (Vaj.)
2. (nad čo) zaujímajúci nevšímavý postoj k niečomu, povýšený: Ona je povznesená nad miestne pletky. (Kuk.) (Paľko) je povznesený nad staré bludy. (Vaj.);
povznesene i povzneseno prísl.;
povznesenosť, -ti ž.