povyvádzať -a dok. distrib. k vyvádzať: p. dobytok z maštale; p. hlúposti
povyvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzaný -dzanie dok.
povyvádzať p. vyviesť 1
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonať • expr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatili • zried. vyčiniť • expr.: povyvádzať • povykonávať • povyčíňať • postvárať • povystrájať • popáchať • pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostí • expr.: navyvádzať • navystrájať • navyčíňať • nastvárať • napáchať (vyviesť vo veľkom množstve)
2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2
povyvádzať1, -a, -ajú dok. (čo, koho) postupne (jedno po druhom) vyviesť: p. dobytok z maštale, p. ľudí z horiaceho domu
● p. na svet (deti, mláďatá) poprivádzať na svet (viacerými pôrodmi); Všetky mátohy, čo na svet povyvádzal (Janko Kráľ), žijú v jeho hlave (Piš.) vymyslel, povymýšľal.
povyvádzať2, -a, -ajú dok. expr. (čo) povykonávať, povyčíňať: p. hlúposti; Cítila som sa ako námesačník, ktorému vyrozprávajú, aké veci v noci povyvádzal. (Laz.)
poviváďať p. povyvádzať
povyvádzať dok. expr. (poviváďať) povystrájať, povyčíňať: Také ďeťi šeličo poviváďajú (V. Bielice TOP); Ta či si vidzela, Zusko, čo povivadzali paropci? (Hranovnica POP)