povýšiť dk
1. čo zdvihnúť, podvihnúť do vyššej polohy, vyššie, hore niečo: za dwe podwali, czo sa zwoni s nimi powissili, Makowemu dano d 90 (TRENČÍN 1580); w pitwore pred krcžmu žrydlo do piwnicze, y muru, czo sa powyssilo, nachazy se sáh no 10 (TRENČÍN 1694); Pan Buch čloweka učinic, powissil mu hlawu (GŠ 1758); proťi kemu si zdwíhel hlas twúg a powíšil hore oči twoge? (BN 1790)
2. čo (o plate) zväčšiť, zvýšiť: Osvicenost Vašu jakožto pani naši milostivu prosime, rači si nam platu povýšiť a i v jidle nas jinač opatrit (s. l. 17. st LP); drabum meskim luon gegich tižnovj se povissil (B. BYSTRICA 17. st E); gezli by pak swym časem materya (koží) we wetsseg cene byla, y za wyrabeny takowych plat se ma powyssyt (CA 17. st); arendy zo mlina a krčmi su nam welmi powissene (HRANOVNICA 1795)
3. koho, čo pozdvihnúť niekoho al. niečo, prisúdiť niekomu al. niečomu väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu: yako Mogžess powissil hada na pussti, tak mel powissen biti Sin čloweka (TC 1631); (pocestný) se pišne newinašy, ale se radneg poddawa, protože powjšen bude (KoB 1666); swatý otec Hieronim gen powíšiťi chcel česť knezuw (BN 1796); neposmiweg se čloweku, kdj gest w horkostj dusse sweg, nebo gest, kdo bj ponizyl y powjssyl (CS 18. st)
F. bibl kdo se ponižuge, bude powissen (TC 1631)
4. koho na koho, na čo, čo za čo udeliť niekomu vyššiu hodnosť, vyššie postavenie: w cyrkwy ňykdi takoweg obyčegi nebylo, aby same swetske knýže nekoho na cyrkewne powolaňy powyssjlo (PP 1734); kralowe a panowe, kterych powissili, kterych nekdy z nečim obdarowali, zasek gich potlačugu (MS 1758); bil jsi ti potem ňezadlha pocťen a na mophtictvý kahirské povíšen (BR 1785); elevare alicui authoritatem: nekoho počestne powissiti (LD 18. st); kral Coloman Kremnitzu za mesto povišil (B. ŠTIAVNICA 18. st E)
5. náb koho, čo zvelebiť, osláviť niekoho, niečo: prislibil nekdy Pan Buch Abrahamowy patriarchowy, že geho semeno aneb potomkuw rozmnozi gako hwezdi na nebi a tak, ze geho rod welice powissi a zwelebi (MS 1758); evehere aliqvem in caelum: ňekoho do neba powyssyti (KS 1763); a giste žet musel Kristus pan trpetj, abj mohel powjssen bjty nade wssechno (CS 18. st); exaltare: powjssiti (PD 18. st)
6. čo (o hlase) zosilniť: kdibych mohel hlas mug nad zwuk truby znegiceg powissity (MiK 18. st); povyšovať ndk
1. k 1: dalo se Warnowi rybnykarowy na robothu zgednanj, czo powyssuge hraczu na rybnyku v weze meske, geden zlaty (ŽILINA 1599); pokoru milug a sídlámi ďábla nikdi nebudess chiťený, neb welice lechkími a chitrími geg krídlámi powišuwaný biwšé wiššý buďeš wždicki (BN 1790)
F. p. hlas komu súhlasiť s niekým: čjm wjce ga mogemu Bohu mam dekowaty, že mne od wetru papeskeho zatemnileho včenj ochranil, protož gemu z Dawidem mug hlas nalezite powissugem (WO 1670)
2. k 2: poneuaž wždickj rok po roku niepritel Turek na tom niedostaliuge, co gest vložena summa, než wždickj nam wiaczi plat powissiuge (PEČENICE 1622); Andráss Matisowiech barana dal uradnikowi, žebi strani zahradi mu list k panu oswiczenemu wzal, kantri powissowali a prebirali (JASENICA 1704); ačkoliw sama (nula) w sebe žádnú platnost nemá, wssak nicméněg před sebú položeným počtům desetnj platnost dáwá a ge powýssuge (LU 1775)
3. k 3: chudoba znizuge, ctnost nepowissuge, dawno ge potlaczena (BV 1652); Pan Buh se na čas diwa, zhowiwa, časem pyssne znižuge, pokornich powissuge (KK 1709); gazik maličký síce úd gest, a weliké powišuge; sprawedliwosť powišuge národi (BN 1790); (svet) wáby te (človeče), aby te zwedel, powyssuge te, aby te dolu stlačil (SJ 18. st)
4. k 4: ani w zgeweném starém náboženstwu ženi na hodnosť tú powišuwané nebili (BN 1796)
5. k 5: powyssowat teba budem Pane, nebo sy mňa pozdwihel (KB 1757); (Boh) lidi za synuw božych k nebi powissuge (GŠ 1758); magnifico: powyssugem, welebjm (KS 1763); exaltare: powyssowati (PD 18. st); povýšiť sa
1. správaním dať najavo svoje prednosti, byť pyšným, neprimerane sebavedomým: když y co dobrého podle nasseho zdánj wykonáwáme, welmi často pred Pánem dobré neni, gestliže tyto wecy pilně powážjme a nassu nehodnost uznáme, tak se snadno nepowýssýme (MPS 1777)
F. bibl kdo se sám powýssý, bude ponjžen (MPS 1777)
2. získať vyššie postavenie, hodnosť: Xerxes na trun kralowstwi medskeho slussňe se powissil (GV 1755); povyšovať sa ndk
1. k 1: extollo: powyssugem se, pyssym se (KS 1763); welmi náchylnj gsme z dobrého se powýssowati a nad giných se wynássati (MPS 1777); nektery lyde ačkoliw w skutku gsu chatrny, podli, w žadosty wssak powissugu se nad ginych (MC 18. st)
F. p. sa do neba, p. sa ako stromy cédrové veľmi, prehnane sa vyvyšovať: devehi ad astra: powyssowati sa do neba (KS 1763); podte sem wssickni synowe a dcery Adamowy, kteri se powissugete gako stromi cedrowe (MS 1758);
x. bibl kdo se powissuge, bude ponižen (MC 18. st)
2. postupovať vyššie, zväčšovať sa: poznawa se tato nemoc z toho, že nohy w nj opuchagj a naposledy opuchel powissuge se a k srdcy prichazj (HT 1760)
povyšovať ndk čo robiť niečo vyšším, zvyšovať niečo: dano ribnikarom, kterj hroblu powissowalj, f 12 (ŽILINA 1664)