Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

povyše

I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.

II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povyše prísl. i predl. s G

povyše prísl. i predl. s G

-e/22989619±26198 4.66: prepozície nevok. 672441 pre/634669 vrátane/21202 skrze/4940 vyše/4562 hore/4518 ohľadne/1136 dole/335 poniže/330 povyše/265 navyše/203 včítane/196 niže/82 (1/3)

-še/197984±37 3.81: prepozície nevok. 5030 vyše/4562 povyše/265 navyše/203

-še/197984±37 35.78: adverbiá 1. st. 6744→6615
+18
−0
zavše/4393 navyše/1624 vše/596→467
+18
−0
povyše/126 (1/5)

povyše 1. ďalej smerom nahor, do polohy al. v polohe nachádzajúcej sa nad niekým al. niečím (op. poniže) • vyššie (op. nižšie): povyše, vyššie je malá horáreňhore (op. dolu) • vyše (op. niže): kúsok hore, vyše vyviera studničkazastar. pozvýš (Laskomerský)

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto al. polohu nachádzajúcu sa vyššie od niekoho al. niečoho (op. poniže) • vyše (op. niže): voda im siahala povyše, vyše kolien


vyše 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto (op. niže) • povyše (koho, čoho; op. poniže): vyše, povyše domu vedie cesta; vyše, povyše cesty je studnička

2. (čoho) vyjadruje vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz (op. niže) • viac akoviacej akonad (koho, čo): zarobil vyše, viac ako desaťtisíc korún; nazbieral vyše kila, viacej ako kilo jahôd; na zápase bolo nad päťtisíc divákovnespis. cez

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • navyše (čoho)nad (koho, čo): vyše, navyše plánu, nad plán dokončili sto bytov

4. p. povyše 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povyše prísl. i predl. s 2. p. vyššie, ďalej smerom nahor; vyše: Povyše bránila tetka na mladých juncoch. (Fig.) Išli tuto povyše na čučoriedky. (Gab.) Peter si musel sadnúť povyše. (Pláv.); p. kolien, p. členkov, p. lakťa; p. dediny; Vybral som si miesto povyše potoka. (Mor.) Povyše salaša stretli Grilusa s batohom na chrbte. (Krno)

povišej, povišo p. povyše


povyše (povišej, povišo)
I. prísl.
a. hore vyššie: Tu ľen povišej som_o srietou̯ (Dol. Lehota DK); Ďuro poviše boľi ďebnárom (Detva ZVO)
b. viac, väčšmi: Chľeba si zajedaj poviše, slaňini pomeňej, ľebo už ňemám (Dol. Lehota DK)
II. predl. s G
a. vyjadruje miesto, vyššie od niečoho, nahor od niečoho, čo je nižšie položené: Aji ho pochovaľi na cmiťeri povišej kostola (Bobrov NÁM); Na zaňih nuoškach poviše paprčkou osloboďili mu žilu a tak škopa za tú žilu zavesili na biu̯ňičku (Čelovce MK); Maj Jano tamhor povišo mlina kosí (Brusník REV); Bival tam povišej valala (Dl. Lúka BAR); Takoj povišo ňoho aš treca chiža - katoľicka fara (Sobrance)
b. viac ako niečo, nad vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, nad sumu: Ja mala zingermašinku, bula povišo tiśic korun (Sobrance)

povyše, povyšej
I. prísl vyššie ako niekde, hore, vyše: 10. jako powissey (JASENICA 1704); Andreas Paulovics tež tam powisse zložil 2 fl 30 d (PONIKY 1791)
II. predl s G
1. vyj. miesto vyššie ako niečo, vyše: Ondreg Gembrychowych dal zarubatj czestu yducze hore wodou Paluczou powysse wody wywyerany (V. KUBÍN 1568 DSJ); kdy ta diewka yssla domow, powysse Puchowa prychodiacz postretel gi ten Gurcžik (TRENČÍN 1610); y to pamata a wge dobre swedek, že czesta powysse zrubu mlyna společna a slobodna bywala (PALÚDZKA 1734)
2. okrem, mimo: na krmenj brawow w mageroch nassich prizjeraty ma uradnik, nakolko powisse nasseg potreby gich bude na dobre penize obratitj a ad cassam perceptoralem odewzdatj, wedet bude (TRENČÍN 1716); Gyurička Fero, murar u p. Zerdahely w Dolných Meračiczach muragjcze powisse sweg roboty nekolko zlatich platu prebral (OBSOLOVCE 1780); powise tohoto ale potrebné gest wiplniti, čo dodáwáme: Gako i mi odpústáme násim dlužníkum (BN 1790)

či tristo kilometrov povyše ou trois cents kilomètres en amont

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu