povstanie [-í], povstanutie [-í] s
1. postavenie sa, vstatie, zdvihnutie sa z niečoho, odniekiaľ: coortus: powstánj, wychod slunka (KS 1763); consurrectio: powstánj (AP 1769); kďiž kohút na púlnoci zaspíval, vtedi postávali, ale po povstáňí ješťe prvný tovariš cesti, druhý Van Stiphout, treťí René z mladú nevestú tančiťi musili (BR 1785)
F. bibl p. z hrobu, z mŕtvych znovuožitie: swetlo, kterež oswecuge každeho čloweka, wnitrne oswjtilo a ku powstany z hrobu tmaweho powolalo (WO 1670); resurrectio: wskrysseni, z mrtwych wstáni, powstáni (KS 1763); upadnuti gednych počas umučeni sweho powstanuti druhich znamenuge a zwestuwa (MK 18. st)
2. nepokoj, vzbura: rebellatio: powstáni protiwné aneb zbúreni (KS 1763); seditio: rozbrog w lidu, powstánj (CL 1777)
3. vznik, vzniknutie: obortus: powstánj, nastánj, začátek (KS 1763)