Slovenské slovníky

kssj psp ogs ⇄ sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

povstať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. postaviť sa, vstať: žiaci p-li z lavíc; uctiť si pamiatku zosnulého p-ním

2. postaviť sa na odpor, obyč. so zbraňou v ruke, vzbúriť sa: ľud p-l proti utláčateľom, p. do boja za slobodu

3. kniž. vzniknúť: p-la hádka, p-l spor o majetok;

nedok. povstávať¹ -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

povstať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

povstať -tane -tanú povstaň! -tal -tanúc -tanie dok.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-stať/81191±143 22.67: verbá inf. dok. 78009→78189

+68

−70

dostať/27792 stať/24789→24969

+68

−70

zostať/9271 ostať/5291 prestať/3179 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 zastať/933 prichystať/202 povstať/159 nachystať/144 zaostať/76 (12/339)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna

postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstať • povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár • vzpriamiť sa • napriamiť sa • vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli • vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • schabrať sa • zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sa • povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať si • stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku • zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa • zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec • popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch • nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať

povstať 1. p. vstať 1, postaviť sa 1 2. p. vzbúriť sa 1 3. p. vzniknúť, nastať

strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka

vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sa • povstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstali • vyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapený • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličky • vzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odíde • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • pozviechať sa • schabrať sa • schápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domu • povstávať • popostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoro • privstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatej • expr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte! • hovor. expr.: sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postele • vyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne

vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheň • vzplanúť • splanúť • rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokoje • strhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitka • zbĺknuť • vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odpor • expr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jar • zavládnuť • nadísť • povstať • nastať • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavy • nespis. prepuknúť

2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasot • expr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silou • expr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisť • kniž.: vzbĺknuť • vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jed • nespis. prepuknúť

vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit

vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

povstať, -ane, -anú, rozk. -aň dok.

1. postaviť sa, vstať: Povstal a vysoko zdvihol pohár. (Jes.) Starcovia odetí v senátorský šat razom povstali. (Hviezd.)

2. (proti komu, proti čomu i bezpredm.) vzbúriť sa: Celé mesto povstalo proti mne. (Jes-á) Predkovia moji za pravdu povstali. (Bedn.) Keby tak celé Slovensko, všetky repárske oblasti povstali! (Jil.)

3. zried. (bezpredm. i proti čomu, proti komu) rázne vystúpiť, postaviť sa proti niečomu: Tu povstal roku 1836 náš Moyzes a veľkou rečou dokázal užitočnosť prednášania chorvátskeho jazyka. (Vaj.) Na porade podsudca prvý povstal proti odročeniu. (Jes.)

4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: Povstala otázka, ako ho majú volať. (Škult.) Človek povstal — z opice. (Ráz.) Z čoho to všetko povstalo? (Král.) ako k tomu došlo? Mohol povstať oheň. (Kuk.) Neraz povstane hádka i bitka. (Ráz.) Úplná tma povstala v izbuške. (Vaj.)

5. zried. vzmôcť sa, zveľadiť sa: Za tridsať rokov dedina tak upadla, že nepovstane ani za šesťdesiat. (Taj.);

nedok. povstávať¹

povstávať¹, -a, -ajú nedok.

1. vstávať: Tatiana nespí, povstáva, tichúčko ňani rozpráva. (Jes.)

2. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa: Prečo sme za každú cenu povstávali, keď sme boli slabí? (Karv.) A predmety: stôl, lavice, hrnce, stali sa nepriateľskými, akoby povstávali proti nej. (Tim.)

3. vznika; začínať sa, nastávať: (Andrej) cítil, že povstáva akási priepasť medzi nimi a ním. (Taj.) Povstávala úžasná vrava. (Jil.) V srdci Ďurovom povstávala vzbura. (Tim.);

dok. povstať

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

postať p. povstať

povstať dok. (postať)
1. postaviť sa, vstať: A ti potom pofstali, aj žeňich z neviestú pofstali a nechali im piekňe ďekovat (Kopčany SKA)
2. vytvoriť sa, vzniknúť (o pôvode, povahe, situácii): Jäsenová postala s toho, ľebo tam boľi jäseňe (Párnica DK); Medzi mládežou pofstala zrazu hátka aj bitka (Králiky BB); Jako ten oheň postal? (Bošáca TRČ); On to ziscovau̯ a povidá, že neví, š čeho bi to (týfus) biu̯o mohu̯o postat ešče (Vieska SKA); A vecka poustala is toho bitka (Závadka SOB)
3. začať sa, nastať, prísť (v čase): Ako šak táto doba pofstala, už máme devetnáz rokou od uplinuťia vojni (Niž. Boca LM); Potom boľi postaľi kacabajki aj kabaňice, z bieleho súkna (M. Lehôtka PDZ)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

postať p. povstať

povstať, povstanúť dk
1. postaviť sa na nohy, vstať: když kuon znenadála se roznemůže, polož mu pod yazik kús korene z kaprady a hned powstane hore (MT 17. st); král kdiž wčasráno pówstal, pospessňe k game lewowég gissel (KB 1757); mládenecz powstal na gedno koleno a poklonu učinil králownég (PeP 1770) kľakol; pred člowekem ssediwym powstan a cti osobu stareho (CA 18. st); Pane, kdiž sy powstal od wečeri, prepásal sy seba s plátnem (BlR 18. st);
x. pren ach, powstan, powstan giž wzhuru, dusse ma zkormucena (PoP 1723-24) vzchop sa
F. p. z nemoci, z postele vyliečiť sa, uzdraviť sa: abi ga s teg nemoci mohla powstati (PUKANEC 1775); swekrusse Gimona Petra z postele powstala (PeP 1770); p. z blata, z biedy zlepšiť si svoju materiálnu situáciu: humo se tollere: ponjžeňe z blata powstati (KS 1763); z biedy hore powstat nemuožeme (L. PETER 1772); p. na pomoc komu pomôcť niekomu: ulap zbrogu y sstjt a powstaň my na pomoc (KB 1757); p. z mŕtvych (z hrobu), hore ožiť: panna hned z mrtwých powstala (WP 1768); Krystus Pan trety den opet z mrtwjch z hrobu powstal a ožil (UD 1775); on (Kristus) hore powstane a smrt nad nim nikda nebude wice panuwat (SKá 1760); p. od/z hriechov, zo zlých návyklostí, z kališťa hriešneho očistiť sa, polepšiť sa: ked len sa skoro usylowat budess od hrýchuw powstati a za ne z wuli litowati (BlR 18. st); degž nám, Kryste, bychom powstali z hrýchůw nassých (CC 1655); Pane, rač mne uďeliti lásku twú, abych y gá ze zlých nawiklostj powstal (UZ 1722); hrissnici naležitu a skutečnu wulu magu z kalissta sweho hrissneho powstati (MS 1749); p. zo sna vzchopiť sa, prebudiť sa, prebrať sa k novému životu: guž hodina gest, aby sme z sna powstali (KB 1756)
2. proti, naproti komu postaviť sa na odpor, vzbúriť sa (obyč. so zbraňou v ruke) proti niekomu: wge-li svedek z gakeg zmlowi, že dedina naproti panom deputatom povstala? (RAKOĽUBY 1724); Belan Jano proti Praszrejka Martinowy latim welkim a hroznym powstal, chtegicze ho z lawicze strhnuty (BLATNICA 1734); v ten den temer cela bana povstala proti tim čtirom a larma velika se stala (S. HORY 1747 E); (obyvatelia Pribyliny) proti tomuže wislanemu inspectorowi powstali (L. MIKULÁŠ 1774); techdy riditel toho siffu y z ginimy plawczamy powstaly naproti Jonassowy (WS 18. st)
3. proti komu, čomu, na koho rázne vystúpiť, postaviť sa na odpor proti niekomu, niečomu: ya sem pak hned proty tomu powstal a tuze sem gym domluwal tu wecz ((T. TEPLÁ) 16. st); invado: na ňekoho powstati (KS 1763); s povoláňím na višší súd jsem ništ ňeprospela, ano, z velkím všecci krikem proťi mňe povstanúc, ňehanblivú suku ma prezívali (BR 1785)
4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: mezy timito gmenowanimy miesskawicza powstala (SLIAČE 1589); wssetečná, ale ostrowtypná za onoho času powstala otáska: Čo bi na swete bilo nagmocnegssj? (CP 1757); z takowých prjčin snad y mor w Rjmě po důlu dobytném mezy lidmi powstal (ŠkD 1775); gestli celá summa powstane, adicia dobře včiněná gest (LU 1775); počali sa hori černeťi, powstal súmrak (BR 1785); takowým spusobem welike towaryšstwa powstali, ktere običegné lidi, národy a obce gmenugeme (ABC 1786); (mladí kňazi) wzali knižku a ukazuwali, gaký stlp litterného slowenského umeňá w Naháči powstal (BA 1789); sw. Antonín prez celú noc sa modlíce, kdiž slúnce powstalo, ríkal: Ach, čo ma zaneprázdňuges, o, slúnce (BN 1790) vyšlo; more sa zburelo, wlnobyty powstalo (WS 18. st)
5. (o ľuďoch) objaviť sa, nastúpiť: když dobri král Phárao umrel, powstal druhý, který sa o krajinu swu obáwal (PrW 1780); ninegssych časuw mnoho falessnich pastiruw, ano, nagemnikuw powstalo (CS 18. st); povstávať ndk
1. k 1: insurgo: powstáwám, wstáwám (KS 1763); Antonín tak tlúkl, tak prosil, aniž ze zeme nepowstáwal; ráno ze spáni powstáwage, pochibugeme, zdáliss do wečere dožigeme (VP 1764); plane surgere: powstáwati (PD 18. st)
F. z nemoci, na nohy p. uzdravovať sa: recolligo: zase se zmáhám, zase z nemoci powstáwám (KS 1763); strach koncepty wsseligake y sylu dodáwa, od strachu nekdy nemocny na nohi powstáwa (GV 1755); pred ssediwinamj wassymj mladssy hore powstawagj (SK 1697) majú úctu k starším; z mŕvych p. (o viacerých) postupne ožívať: kdyby naši predkové z mŕtvych povstávali, jak by se dívali! (ASL 1730); rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasi (KS 1763) ježia sa, sú dupkom; kdo rano ze sna powstawa, nech Bohu čest, chwalu wzdawa (GV 1755) hneď ráno sa treba pomodliť k Bohu; p. k (novému) životu naberať silu, prebúdzať sa, preberať sa k novému životu: dussa ta hrissna ze sna smrti hrichuw se budi a k žiwotu skrze pokani swate powstawa (MK 18. st) skrze krest powstáwame k žiwotu nowému (HeT 1775);
2. k 2: kteri bez pričiny svevolne lidi katovali, proti vrchnosti povstavali, aby takove zlobivosti mohli se oddaliti a abrogovati (KAMENICA 1543 CM); gedenkaždy člowek o sebe može powedet to, co nekdy o sebe powedal Barak, syn Abionuw, když protiw nemu powstawal Zizara wudce (MS 1749); prenaszlyedovnyítzi gvaltem na nász povsztávajú (RSP 1758); rebello: sprotiwugem se, powstáwám (AP 1769); y tu diabel zlosty a ukrutnostj kukele nasial, že gedni proti druhym powstawagi (CS 18. st)
3. k 3: o, jak velyo jeszt, Panye, tich, chtoré povsztávajú pretziv mnye! (RSP 1758); aj náboženstvý tím jasňejšé zustává a tím víc bívá umocňeno, čím víc kacírskích, ňeverníckích písém proťi ňemu povstává (BR 1785)
4. k 4: zelene a nezrale (broskyne) po gidle zle su gisty, porussugj pokrm swim skazenim a s toho zimnice powstawagj (HL 17. st); odtut otaska powstawa, preco totissto on (Kristus) radneg sobe wiwolil nadewssecko smrt (MS 1758); začalo se nebe z oblaky zatyahowat, powetry zetmyewaty, wichr powstawaty (PeP 1769); fisspanowe žiwotky prisporugu nebrezpečne leženy, s ktereho potom trapicy a tesske purody powstawugu (ŠD 1784); hnew nech ti spádá z slúncem spádagícím, nech nepowstáwá wšak s powstáwagícím (BE 1794) s vychádzajúcim; krejčjrům nynj se zle wodj, nebo powstáwagj wždycky nowé módy (BrV 1799)
5. z čoho pozostávať, skladať sa z niečoho: z položených zde cifrůw wssecko počtowánj powstáwá (LU 1775); základne čárky su wlastne taženj, které z dwoch oprátkowych čárkúw powstáwagu (UP 1780); zrídka kďe cela fára z gednég toliko osadi powstáwá (BPr 1787); ruženec gest modlitba s 63 angelského pozdraweňá običagňe powstáwagícá (BN 1790)
6. byť, existovať, vyskytovať sa: powstawagu takowe krčmarki, ktere ke čtirem holbam piatu prirezawagu (ŠTÍTNIK 1668)

povstávať p. povstať

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

powstať_1

powstať_2

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

aby povstali proti Angličanom ≈ aby povstali proti Angličanům
aby povstali proti nám ≈ aby povstali proti nám
hviezdy, zatrúbi a povstanú ≈ hvězdy, zatroubí a povstanou
Poslanci povstali a držali ≈ Poslanci povstali a drželi
povstali a minútou ticha ≈ povstali a minutou ticha
povstali proti Angličanom a ≈ povstali proti Angličanům a
rokov neskôr povstali v ≈ let později povstaly v
vojaci z Papigochiku, povstali ≈ vojáci z Papigochiku, povstali
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

nabádať ľudí, aby povstali ≈ encourage people to rise
páni, povstaňte, prosím, zo ≈ gentlemen, please rise from
povstali a začali odriekať ≈ rise and begin reciting
povstali proti tým, čo ≈ rose against those who
povstaňte, prosím, zo svojich ≈ please rise from your
sme povstali a začali ≈ you rise and begin
zakaždým, keď povstala, porazená ≈ failed in its rebellions
život na Zemi povstal ≈ life on earth came
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu